Škoda len, že kým dojeme raňajky, slnko sa akosi zahanbí a schová za mraky a počas nášho doobedňajšieho brázdenia okolím Zuberca sa na nás usmeje len príležitostne. Ako naschvál, väčšinou keď sedíme v aute a presúvame sa.
A čo sme fotili? Pozerajte.
Pri nasledujúcej dvojici obrázkov by som sa rada pristavila. Za nápad ďakujem Denise Chribikovej, ktorá deň predtým spravila veľmi peknú - víťaznú - fotografiu podobného výzoru. Hneď za čerstva som si jej recept vyskúšala a možno sa aj Vám niekedy niečo podobné bude hodiť. Takže, skúste pri vhodnom pozadí a hlavnom motíve preexponovať záber. Na obr. č. 1 je výsledok, pre porovnanie pripájam aj obr. č. 2, kde vidíte realitu.
Tu pre zmenu podexponovávam, aby mi viac vynikli svetelné línie na zasneženej stráni. Okrem čb verzie, pripájam aj farebnú.
Po návrate do hotela, kde nás čakal už len obed a rozlúčka, sme si všimli 3 gaštanové kone, stojace a akoby čakajúce na celú našu tlupu. Jasné, že sa hneď rozbiehame, ja nestíham vymeniť objektív, takže cvakám dlhým ohniskom, čo v niektorých prípadoch bolo na škodu, v niektorých nie.
Konskými pohľadmi sa s Vami pre dnešok lúčim a prajem Vám veľa zdravia, keďže práve maródujem s bronchopneumóniou.
