zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 12. časť
Po príjemnom zdriemnutí, raňajkách a zbalení si vecí, stretávame sa všetci pred hotelom a nastupujeme do taxíka, ktorý nás vezie späť do Kathmandu. Máme pred sebou posledný deň.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
"Jediný spôsob ako obstáť v skúške, je skúšku podstúpiť. Inak to nejde."Náčelník Majestátna Čierna Labuť (z knihy Marlo Morgan Posolstvo od protinožcov) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
zuzana minarovičová
Moje ospravedlnenie sa čitateľom a najmä celej horolezeckej obci
Z úcty k horám a najmä k horolezcom typu Mallory, Hillary, Norgay, Messner, Hall, Fischer, Kukuczka, Bukrejev, Psotka a mnohím iním, chcem sa týmto verejne ospravedlniť za mylnú informáciu v článku pre HN o mojom treku pod Everest. Nedostala som ho na prečítanie pred tlačou, inak by sa nebolo stalo, že namiesto spojenia "ku streche sveta" bolo použité "na strechu sveta", čo mení celú podstatu výletu. Nikdy som horolezcom nebola a nebudem, som obyčajný treker. A tých, ktorí sa na strechu sveta vydávajú, obdivujem a prajem im veľa zdaru! Ešte raz - prepáčte!
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 11. časť
Pri odlete z Lukly máme oveľa viac šťastia ako cestou sem. Sme hneď druhé lietadlo, ktoré ráno o 06.30h dostáva povolenie k odletu a odliepa svoj letecký čumák od zeme. Neskôr sa dozvedáme, že lety po nás boli z dôvodu vetra zrušené. Pol hodinu sa teda húpeme v náručí hôr, ktoré však pre opar nevidíme, z výšky teda sledujeme aspoň rôzne odtiene nepálskej hliny, až pristávame opäť v Kathmandu.
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 10. časť
Po dni maródky mi pri večeri miestny hoteliér podáva telefón: "it is Ajaya, call for you". Prekvapene vstávam od stola, beriem slúchadlo a počujem Ajayu, ako mi vraví: "tomorrow we are back in Namche. See you in the hotel". To znamená, že svoj trek skrátili o celé dva dni. Namiesto v sobotu budú späť už vo štvrtok. Viem si predstaviť to šialené tempo a som zvedavá ako asi chalani budú vyzerať. Vo štvrtok poobede počujem klopkanie na dvere a tak vstávam, kašľavá a sopľavá, otváram dvere a hádžem sa Ajayovi do náručia. Keďže už medzi nami opadli žensko-mužské zábrany religiózneho charakteru, dostávam dokonca pusu na líce. Prekvapene sa na neho pozriem a vidím len šibalské žmurknutie mojim smerom. "Thanks, you did my work."
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 9. časť
Nedeľné ráno ... spíme do 08.00. Chcem otvoriť oči, nejde to. Viečka mám ťažké, volám na Tomáša: "pozri sa prosím na mňa a povedz čo vidíš." A ako odpoveď počujem: "no nazdar!". Vyskakujem z postele a trielim na chodbu k zrkadlu. A tam na mňa hľadí monštrum. Nikdy som nevidela tak opuchnuté horné viečka, ako v to ráno. Pomyslela som si, že po návrate ma isto čaká plastika, lebo tá natiahnutá koža sa nemôže vrátiť do pôvodného stavu. Oplachujem si oči ľadovou himalájskou vodou a dúfam v zázrak. Ten sa však nekoná. Po návrate do izby sa na mňa Tomáš usmeje a priateľsky ma podporí: "to bude dobré, uvidíš". A v takejto družnej nálade sa prezliekame a ideme na raňajky. Po raňajkách mám pocit, že viečka čo to povolili a tu zrazu vidím akýsi hrb na dolnej strane oka. Celý opuch sa začal presúvať zhora nadol v súlade s naším horským zostupom. Začnem sa smiať a kašlem na svoj výzor. Nech si ma všetci užijú v prirodzenej kráse.
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 8. časť
Cŕŕŕŕŕŕn. Počujem zvuk Tomášovho mobilu. "Zuzi, chcela si ísť fotiť východ slnka, je čas". Otváram oči a ... ach jaj, je tu posledné ráno, kedy som na ceste za svojim ospevovaným vrcholom. O malú chvíľku sa mu otočím chrbtom a budem schádzať späť do dolín a nížin. "Ako sa cítiš?" pýtam sa Tomáša. "Stále mám ten protivný tlak v očiach". Slzy sa mi tlačia do očí, znamená to, že od včera sa nič nemení a moje rozhodnutie zostáva v platnosti. Vyskakujem zo spacáka a taká neumytá, strapatá beriem foťák a poďho von.
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 7. časť
"Príjemné dobré ráno". Tak znie moja veta okolo 06.30, hneď ako Tomáš oči rozliepa. "Ako Ti je?" "Zdá sa, že som v pohode". Och ako ľúbezne znejú tieto slová. "Myslíš, že môžeme skúsiť zájsť späť do Pengboche? Tam pre dnešok skončíme". "Myslím, že hej".
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 6. časť
Máme za sebou ďalšiu poloprebdenú noc. S Tomášom už rozoznávame naše vzájomné dychové variácie, podľa nich sa uprostred noci rozprávame alebo nie. Našou najčastejšou otázkou sa stáva:"Spíš?" A rovnako častou odpoveďou je:"Nedá sa mi". O 06.00 h sa súkame so spacákov, prejdeme chodbou na opačný koniec hotela popáchať miestnu himalájsku hygienu, zbalíme si veci do ruksakov a schádzame do jedálne. Pri jedle, toastoch s maslom a asi najlepším medom môjho života, cítim v ňom akúsi škoricovú arómu, dohovárame s Ajayom plán - dnes nás čaká Tengboche a podľa aktuálneho kondičného stavu uvidíme, či ešte niečo viac.
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 5. časť
Celú noc nespím. A ako nespím, tak sa prehadzujem. A ako sa prehadzujem, tak sa zadýchavam. Vyzerá to, akoby som bežala šprint na 100 m. Po 4 hodinách polobdenia mi konečne začína byť teplo. Hlavne na nohy, ktoré sa napriek 2 hrubým ponožkám, spacáku a prikrývke stále dožadujú ďalšej vrstvy. Sem tam sa preberám na lapanie po dychu. Pripadám si vtedy ako vianočný kapor, ktorého práve vylovili z rybníka a čakajúc na svoj ortieľ, otvára papuľu a žiabre, snažiac sa prispôsobiť novým, pre neho neprirodzeným podmienkam.
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 4. časť
Prvá noc v horách je za nami. Budíme sa skrehnutí, okná sú primrznuté zvnútra. Ani jednému z nás /zdieľam totiž s Tomášom spoločnú izbu, za čo mu patrí vďaka, že to zvládol/ sa nechce vyliezť zo spacáku. Ďalšiu noc potrebujem prídavok - prikrývku. Spacák do -10 stupňov mi nestačí. Napriek tomu, že mám na sebe 4 vrstvy tričiek a mikín.
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 3. časť
Ako sa vraví - do tretice všetko dobré. Trojka je v mojom živote mimoriadne dôležité číslo a tak sa spolieham, že dnes s ňou zaženieme všetku smolu a konečne vstúpime na územie Yettiho.
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 2. časť
Opäť sa zobúdzame do teplého kathmandskeho rána, opäť si vymieňame informácie ohľadne nočných psích štekotov. A opäť sadáme do taxíka a vezieme sa na letisko, tentokrát presvedčení o tom, že o chvíľku sedíme v lietadle. Prebieha starý známy letiskový rituál, Marcelov svišť tentokrát nepúta žiadnu pozornosť. Raňajkujeme to isté, čo včera a s radosťou sledujeme prvé slnečné lúče veštiace radostnú odletovú atmosféru.
zuzana minarovičová
Cesta ku streche sveta - 1. časť
17. marec 2011 - deň ako každý iný a predsa, pre mňa deň, kedy sa posúvam o krok bližšie ku svojmu snu. Spolu s Tomášom, Marcelom a Marianom opúšťame domovskú pôdu a mierime k najvyššiemu bodu sveta - k hore známej ako Mount Everest, Sagarmatha či Qomolangma. Pred nami je let so spoločnosťou Qatar airlines cez Dohu do Kathmandu a následne po noci strávenej v kathmandskom hoteli by sme mali letieť do Lukly.
zuzana minarovičová
Aj neúspech môže mať sladkú chuť
Ešte predtým, ako popíšem cestovateľské pocity z našej cesty ku streche sveta, chcem sa s Vami podeliť o ľudský aspekt nášho treku.
zuzana minarovičová
Prosby tam hore, do Vesmíru
A máme tu marec. O 17 dní sa na mesiac vzdialim spolu s ďalšími tromi turistami k svojmu himalájskemu "kamarátovi", k Everestu. Nie letecky ako pred rokom a pol, ale peši. Nie s cestovkou, ale sami za seba. Beriem to ako svoju očistnú púť a zároveň darček k okrúhlinám, ktoré už klopú na dvere. Pri tejto príležitosti som si pripravila pár prosieb adresovaných nekonečnému Vesmíru. A tak mi dovoľte ich verejne predniesť. Tí ktorí mi žičíte, poproste spolu so mnou, tí ktorí mi nežičíte, prosím nerobte nič.
reklama
zuzana minarovičová
Mahdia - mestečko pri pláži
Po pieskovej mahdijskej pláži s krásnym tyrkysovým morom sme sa už prešli, zostáva vydať sa na potulky uličkami Mahdie. Podľa internetu malo ísť o malé mestečko, ležiace na skalnatom poloostrove, ktoré nepatrí medzi typické komerčné destinácie. Táto veta bola pre mňa hlavným lákadlom - dá sa v ňom vraj vychutnať kľud a samota, ako aj rušné ulice a nočné zábavky. Kto ma číta častejšie, určite tuší, čo z tejto ponuky nadchlo mňa.
zuzana minarovičová
Život na mahdijskej pláži
Po 13 rokoch ma chytili abstinenčné príznaky po klasickej prímorskej dovolenke. Nechcela som však preplnené pláže plné mladých, adrenalínom nabitých teenagerov, ani rodiny s malými deťmi a podľa toho sme sa napokon s kamarátkou Majkou dohodli na termíne - septembrový týždeň, uprostred ktorého máme štátom uznaný deň voľna. Pôvodná úvaha bola Turecko, avšak ceny zostali stále pomerne vysoké. A tak jedného dňa prišla Majka s návrhom Tunisko. Počúvala reklamu v rádiu a malo by nás to vyjsť celkom dobre v akciovej cene. A tak sme hneď na druhý deň zavítali do cestovnej kancelárie, vyplatili zálohu, vybrali hotel a pláž. „Mahdia je presne to, čo Vás uspokojí" znelo odporúčanie pani z cestovnej kancelárie, keď sme sa rozhodovali medzi dvoma miestami. Mahdijská pláž sa považuje za najkrajšiu pláž Tuniska a tak bolo rozhodnuté.
zuzana minarovičová
Údolie SAAS – deň 6 a 7 – smer Hohsaas (3.101 m n.m.)
Máme tu náš posledný turistický deň. Na naše prekvapenie, ešte stále nie sme zničení, kolená aj kríže všetkým slúžia. Vyberáme sa do centra dedinky Saas Grund a zľahčujeme si trasu lanovkou smerom na Kreuzboden (2.397 m n. m.) a Hohsaas (3.101 m n.m.). Aby sme však boli na seba aj naďalej hrdí, vezieme sa len úvodnú najstrmšiu a zároveň najnezaujímavejšiu časť do medzistanice Trift, odkiaľ naše kroky smerujú k vysokohorskej chate v nadmorskej výške 2.726 m n.m. zvanej Weissmieshutte. Pomenovaná je po štvortisícovke nad ňou, na ktorú sa pred tromi dňami vyšplhalo za pomoci čakanov a mačiek 6 členné družstvo z nášho stanového tábora.
zuzana minarovičová
Údolie SAAS – deň 5 - stanice Spielboden a Langfluh
Piaty deň trekovania venujeme výstupu zo Saas Fee cez stanicu lanovky Spielboden až po konečnú stanicu Langfluh. Túto túru sme si vyhliadli hneď v prvý deň, keď sme mali výhľad na náprotivný svah s oboma stanicami cestou na Platjen. Svah bol plný farieb a na oko to vyzerala prijateľná túra.
zuzana minarovičová
Údolie SAAS - deň 5 - Ako Zuza svište fotila /vsuvka/
Zuza bola dieťa ako každé iné. Od malička zachraňovala všakovakú háveď, ktorú našla pred domom, od malého chorého vrabca, cez jaštericu bez chvosta, či polorozpučeného slimáka zrazeného akýmsi dopravným prostriedkom, až po všetky mačky, ktoré zamraučali v okolí. Mama z nej už bola zúfalá, nestačila kupovať framykoinové maste a Aviryly na záchranu adeptov na Zuzinu súkromnú ZOO.
