Bežím
a v behu čistím myšlienky
preberám životné medzierky.
Vnímam nádych a výdych
vôňu jesene
a tiež svoje tempo
v predstavách spojenie.
Nie je to žiadne prázdne gesto.
Preberám,
čo môžem a smiem
čo mám,
po čom túžim a chcem.
Hodnotím taktiku,
rozhodnutia, stratégiu
a svoju dennodennú bežnú reakciu.
Možno to všetci vieme.
Aj keď lovec vo mne drieme,
naháňať mám bez dojatia?
Som to ozaj ja,
moja podstata?
Radšej utekať budem
kľučkovať a vyberať cestičky
preskakovať priepasť
a keď do nej padnem
vytiahnem sa,
veď ja to viem.
Toľkokrát neporazená
ozaj znesiem veľmi veľa.
Už viem to,
jasno mám.
Do zrkladla sa po behu
s úsmevom pozerám.
Nech bežia za mnou iní.
Kto ma prvý dobehne
a udrží krok,
ten bude jediný.






