Snažiť sa o dokonalosť
je túžba ľudská odpradávna.
Báť sa ľudí a aj búrok,
je prevencia zrejme jasná.
Čo keď chýba pud sebazáchovy?
A nikdy sa ničoho nebojíš?
Čo keď dôveruješ sebe a aj iným bezvýhradne
a potom sa ti zrazu situácia stane,
že niekto dodá, zneužije tvoju dôveru,
a nemáš v tej chvíli žiadnu oporu...
Riešení je niekoľko: môžeš sa zrútiť,
zastať, smútiť či opätovne otvoriť...
Pozrieť sa za seba, rezkým krokom otočiť sa
a povedať: kto je dokonalý nech prvý hodí kameňom,
alebo tiež až tak vážne sa nebrať zasa,
zasmiať sa a dodať, ale do mna hoďte cukríkom.






