Medený dotyk slnka

Medený dotyk slnka pohladkal kvety stromov

Vo vánku sa zachveli za štebotu poslov leta 

Cez okno pustili vôňu lupienkov k nám domov

Lastovička chtiac zasýtiť svoj rod nízko lieta

Medený dotyk slnka zanechal stopy na tvári

Roztopil temné zostatky zimy ukryté v duši

no nahrial červené víno v krehkom pohári

Absurdný malý škriatok v srdci zatiaľ čuší

Len káva s mliekom chladne v šálke na stole

kým spriadam rým s pohľadom na vonkajšiu krásu 

s očakávaním čo pekné nás čaká na zemi tu dole

prežívanie takých zážitkov čo vybočujú z radu.

Medený dotyk slnka umocní nával citov

roztopí ľady, zohreje kávu, zahriakne škriatka,

schladí víno, nasýti vtáky, je istotou skrytou

Láskou, spokojnosťou srdce nežne škrabká.