Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Sám pred sebou stojím,
v zrkadle mädlím svoju tvár.
Je poznačená časom akoby
ju zvieralo cudzích rúk pár.
Sám pred sebou stojím
a tlačím guľu svojej viny.
Tvoj názor nepríjmem,
poznám ťa, už si sa previnil.
Sám pred sebou zodpoviem,
to, čo mám vyrieknuť sebe.
Keď obuješ mojích čižiem kroky
zistiš, kým a kto som, či sebec.
Sám pred sebou určujem,
čo mi naleje vesmírna čaša.
Obzriem sa cez chrbát
a poviem, možno aj dá sa.
Sám pred sebou sa zastavím,
a budem bilancovať svoje činy.
Len ja a posledná myšlienka.
No v každom živote, muža i dievčiny.
