Keď sadá temno na obzore
a ty sedíš so mnou v dvore,
pozorujeme spolu západ slnka,
tiež počut jarček ako žblnká.
Vtedy sa stíšim a je mi dobre.
Vnímame len lienku, ktorá žobre
malý kúsok z nášho koláča.
Tá chvíľa pohladí aj nášho spáča,
ktorý sa síce v kolíske ukrýva,
ale už pozerá na modrého motýľa.
Vychutnávam si tu chvíľu sladkú,
keď schúlená som v tvojom objatí,
Cítiš tiež moju spokojnosť, jasnú auru?
Nech sa má kazdý tak ako práve ja a ty.






