Stretávam ho už nejaký čas. Vždy ráno, keď prechádzam okolo, tak ma oči nepočúvajú a náhle sa stávajú prieskumníkmi. A nie som v tom sama. Už z diaľky cítim jeho pohľad, ktorý ma prebodáva. Mám niekedy pocit, že sa ani nepohnem. Kvôli nemu som si začala dávať budík o hodinu skôr, aby som mala viac času na svoje veci. Doteraz mi stačila maskara a rúž. Zrazu mám pocit, že nemám dosť pekné vlasy a líčenie. Čo sa to so mnou deje?
“Ahoj.”
Zarazene zastanem a pozerám:
Nebodaj sa mi prihovoril, alebo to tak silno chcem, že to počujem? Keď vidím, že stojí, usmieva sa na mňa a čaká, že niečo poviem, pochopím, že nemám halucináciu. Preto odpovedám: “ahoj.”
“Stretávame sa už nejaký čas a ja som si povedal, že ťa oslovím a spýtam sa, či by si so mnou niekam nešla,” povedal neznámy s peknými očami.
“Veľmi rada,” odpovedám a myslím si:
Neskutočné, on ma po dvoch mesiacoch konečne oslovil a volá na rande.
“Zajtra máš čas? Tak po práci o 16.00?” povedal a usmial sa. Viditeľne ho potešili moje stručné slová.
“Dobre, stretneme sa tu,” povedala som, usmiala sa a dvihla som ruku na rozlúčku. Už ma nebolo. Rozmýšľam:
Nerada síce veľa rozprávam, ale zoznámiť sme sa možno mohli. Ani neviem ako sa volá.
Na druhý deň ma čakal na dohodnutom mieste. Prišiel v predstihu, zrejme nechcel zmeškať naše prvé rande. Záležalo mu na ňom. Obliekla som si ľahké červené šaty, veď bolo príjemných dvadsaťtri stupňov a krásny slnečný májový deň.
“Som Peter,” predstavil sa a pozrel na mňa takým pohľadom, že som mala čo robiť.
“Ivana,” povedala som zamatovým hlasom a usmiala sa: takže Peter.
“Máš rada prírodu? Chcel by som ťa niekam vziať,” povedal.
“Dobre, môžeme ísť,” povedala som odhodlane a pomyslela si:
No a čo, že mám šaty a sandále. Zvládnem to.
“A máš rada prekvapenia?” opýtal sa.
“Milujem prekvapenia,” povedala som odvážne. Moja dobrodružná povaha nechcela zostať zabudnutá doma.
“Chcem ti umocniť zážitok nášho prvého randenia. Chcem, aby si mi absolútne dôverovala,” povedal a vytiahol tmavú šatku.
Na malú chvíľku som sa zľakla, pretože som pochopila. Ale súhlasila som. Nechala som ho, aby mi šatku uviazal. Usadil ma do auta a nevidela som nič, iba som počula zvuk motora. Po niekoľkých minútach som sa opýtala:
“Kam vlastne ideme. Pôjdeme ešte dlho? Vieš, keď nesledujem krajinu, tak sa mi tá cesta zdá nekonečná,” povedala som.
“Ideme na piknik. A chcem ťa poprosiť, aby si si nechala šatku celý čas, až kým ti ju nedám dole sám. Môžeš mi to prisľúbiť?” opýtal sa ma.
“Dobre, verím ti,” povedala som, aj keď som sa zachvela. Uvedomila som si, že o Petrovi neviem absolútne nič. Telom mi prebehla táto myšlienka. Rozhodla som sa však, že sľub, ktorý som dala, dodržím.
O niekoľko minút auto zastalo. Peter mi povedal, nech chvíľu vydržím v aute, že všetko pripraví a príde pre mňa. Počula som iba zvuky, ktoré mi napovedali, čo sa môže diať. Otvorenie kufra a šum, zrejme vyberá nejaké veci. O chvíľku prišiel. Vzal ma za ruku a pomohol mi vystúpiť. Cítila som vôňu vody a lesa. Uvedomovala som si, ako ma zohrieva slnko. Vedela som, že v lese nie sme.
Peter ma navigoval po schodoch a pridržiaval ma z pravej strany. V istej chvíli, keď som predsa len zakopla, tak som cítila ako ma vzal do náručia a odniesol na deku, ktorú pripravil. Uvedomovala som si jeho silu i vôňu. Tiež ľahkosť, s akou ma preniesol. Bolo to veľmi intímne a dôverné. Tá blízkosť spôsobila, že cudzinec mi pripadal ako dávny známy. Úplne som zabudla, že sme spolu prvýkrát prehovorili len včera. Usadil ma na deke. Sedela som stále so šatkou na očiach a vnímala vôňu prírody. Tiež som čakala, čo sa bude diať. Počula som iba zvuk podobný výstrelu, aj keď jemnejší. Napadlo mi:
“Otvoril sekt?”
Za chvíľu som počula žlbnkot šumivého nápoja v sklených pohároch a uvedomila som si, že rozoznávam aj bez očí. Mala som pocit, že všetky ostatné zmysly sú oveľa intenzívnejšie akoby preberali úlohu zraku. Peter mi podal pohár, odpila som z neho a povedala:
“Výborný sekt. Sladký.” Jeho chuť mi lahodila a pripadala výrazná. Bublinky mi praskali na jazyku.
“Otvor ústa, niečo ti dám,” povedal Peter a vložil mi do pootvorených úst niečo malé.
“Jahody zbožňujem,” povedala som. Takéto rande som nečakala.
“Odpi si a otvor ústa opäť,” povedal mi.
Poslúchla som a čakala som ďalšiu jahodu. Bolo to niečo iné, čo som nepoznala. Drobné guličky, ktoré praskali na jazyku a chutili tak… Nevedela som to pomenovať, nepoznala som to, tak som sa opýtala:
“Čo to je?”
“Popíš to. Ako ti to chutí?” povedal. Aj cez šatku som cítila ako sa Peter smeje.
“Chlieb s maslom spoznávam. A cítim nejaké praskajúce guličky takej zvláštnej slanej chuti. Akoby rybacina, ale nie je to rybacina. Neviem,” povedala som.
“Dobre rozoznávaš. Je to kaviár. Lahôdka, čo povieš?” opýtal sa ma.
“Je to vynikajúce. Ešte si prosím,” povedala som a otvorila som ústa a čakala opäť dávku kaviáru, ktorý mi zachutil. Miesto toho som dostala ruskú zmrzlinu. Zasmiala som sa a povedala:
“Čo máš ešte? Samé prekvapenia.”
“Dôveruješ mi?” opýtal sa ma Peter.
“Som na neznámom mieste s cudzincom. Myslíš, že ti nedôverujem?” odpovedala som otázkou na otázku. V tom zaškriekala kačica a spýtala som sa:
“Sme pri nejakom rybníku?”
Na otázku neodpovedal, ale sa opýtal:
“Čo si myslíš? A čo cítiš? Popíš mi to.”
Počula som nejaký šum a pomyslela si: Zasa niečo vyťahuje.
“Môžeš ústa zavrieť, už ti nič nedám do úst. Len popíjaj sekt a hovor mi, čo cítiš,” povedal mi, keď sa usadil za mojim chrbtom.
“Cítim vôňu vody, jemný jarný vetrík, vôňu stromov. Počula som kačicu, ochutnala sekt, jahody, kaviár a ruskú zmrzlinu…” povedala som a zarazila sa, lebo som cítila, že mi rozopína šaty na chrbte.
“Hovor ďalej, čo cítiš,” posmeľoval ma Peter.
“Cítim, ako mi rozopínaš šaty… ako mi dávaš niečo voňavé a klzké na chrbát… Cítim jemný dotyk tvojich rúk na mojom tele… Masáž,” povedala som sekavo, pretože som nevedela čo ma čaká, nakoniec som si vychutnávala jeho dotyky.
“Páči sa ti to?” opýtal sa ma.
“Áno, lepšie rande som si nemohla želať,” povedala som pravdu.
“Si veľmi odvážna. Máloktorá by s niečim takým súhlasila,” povedal a dal mi dole šatku z očí.
“Je tu krásne,” povedala som, keď som sa rozpozerala dookola. Chvíľu mi to trvalo, kým si oči zvykli na svetlo.
Videla som krásne jazero, okolo neho stromy a kríky. Tiež niekoľko kačíc, ktoré si plávali uprostred jazera. Na druhom brehu bol rybár, ktorý nás miestami pozoroval. Videla som deku, na ktorej sedím a piknikový kôš napĺnený dobrotami. Videla som tiež Petra, ktorý mi pripadal ešte krajší ako včera. Videla som ako sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Bol to ten nasladší bozk, aký som kedy dostala. A bozk som mu opätovala.
