Z auta sa vyklonil mladý opálený muž a zakričal na dievča:“Kade to ideš, krava sprostá, hlavne, že máš kabelku“. Dievča zmeravelo, ani sa neobzrelo, zrejme ju to šokovalo podobne ako nás a zrejme v nej ostal podobne nepríjemný pocit ako v nás. Mládenec ešte všeličo za ňou ukazoval, kýval hlavou a so škrípaním bŕzd odfrčal.
Dá sa povedať, že bežná situácia v našich končinách (a nielen v naších, musím povedať). Dievčina sice mala prechádzať cez prechod, ale preboha kde je trpezlivosť, pochopenie a slušné správanie medzi ľuďmi? Je to možné, že aj v dnešných časoch je ešte stále hrubosť štýlom? A často hrubosť muža voči žene? Je to situácia, v ktorej sa slušný „napadnutý“ vôbec nemôže brániť, lebo v prvom rade má vyrazený dych a v druhom rade vidí beznádej vo vysvetľovaní, že sice to nemal robiť, ale v tej chvíli sa napríklad veľmi ponáhľal (vo väčšine takýchto situácií je dokonca daný napadnutý úplne nevinný, je len nesprávne pochopený). Nehovoriac o tom, že v prípade tohto nášho mladíka je úplne zjavné, že auto dostal od rodičov (a to už aj Bill Gates pochopil, že najväčší dar, ktorý môže svojim deťom dať, je ten, že im nedá svoje peniaze) a teda celá frajerina je v podstate na triko niekoho iného. Ale hrubými zďaleka nebývajú len takýto mladí ľudia.
Hrubosť je asi tou najhoršou formou útoku, lebo sa proti nej v podstate nedá “brániť” – argumenty sú úplne zbytočné (ešte by ste mohli jednu utŕžiť), spätná hrubosť úplne bezpredmetná a čo je najhoršie – dotyčný grobián si po skončení incidentu ešte myslí, že má pravdu a že aké je to hrozné, že musí znášať tých ostatných.
Mnohokrát v živote nejde o to, kto má pravdu, ale skôr o ochotu, pochopenie a toleranciu (samozrejme v rozumných medziach). V mnohých sférach nášho života, aj v prípade existujúcich pravidiel, záleží realizácia alebo riešenie danej veci na dobrej vôli ľudí (napr. celá cestná premávka v Istanbule, Indii, Ríme a pod. (je založená na neverbálnom „dohovore“ medzi vodičmi) alebo umožnenie susedovi, aby si postavil dom nie predpísané 3 m od môjho pozemku, ale napr. len 2 alebo umytie večerného riadu namiesto súrodenca, aj keď on je na rade, atď.)
Myslím si, že kým nezačneme sami seba a svoje deti viesť k väčšej tolerancii a slušnosti, tak spolu ten slušnejší svet tak ľahko nevytvoríme (ale verím, že to pôjde..).