Rada cestujem a spoznávam nové krajiny, ľudí, ich život a mentalitu. S väčšou pokorou potom prijímam tie okolnosti života, ktoré boli dané mne. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Asi nie som jediná, kto si všimol, že hádky a spory, tak, ako sa riešili doteraz, už riešenie nenachádzajú. Dvaja ľudia - každý tvrdí svoje, každý má svoje dôvody, všetky znejú rozumne a dajú sa pochopiť. Obaja majú svoju pravdu, ale ku konsenzu nedochádza, absolútna pravda totiž v našej 3D úrovni vedomia neexistuje.
Naša civilizácia nás priviedla k čistým, usporiadaným domom a uliciam, ale na tej ceste sme nejako stratili čistotu duše. Zabudli sme sa k sebe chovať ako „bratia“, pomáhať si a robiť veci so skutočnou radosťou.
Najhlbší zážitok bolo pre mňa Varanasi. Je to mesto, ležiace pri posvätnej rieke Gange, na východe Indie. Taxík z letiska nás vyklopil priamo nad riekou. Naskytol sa nám výhľad na lodičky na rieke...a na kopu detičiek...
Vsetko sa zbehlo velmi rychlo. V ramci prace mi “vznikol” cas, v ramci rodiny “vznikli” peniaze, v ramci ponuk zajazdov na internete sa vyskytla India presne v tom vhodnom termine. V ramci pripravy som si precitala vsetky mozne informacie, clanky, rady, blogy. Mala som pocit, ze som ako tak pripravena. Ale moj prvy dotyk s Indiou bol takym silnym zazitkom, ze sa to s nicim videnym a citanym neda ani len porovnat.
V 68-om prišli moji rodičia o mnoho svojich priateľov. Veľa ľudí sa vtedy rozhodlo skúsiť šťastie v slobodnejších zemiach. A ako sa nostalgicky spomína aj v Pelíškoch, mnohí vtedy stratili okrem priateľov aj svojich najbližších alebo svoje lásky.
Mama nám odišla skoro. Naše deti (jej vnúčatká) boli ešte bábätká a môj brat končil vysokú školu. Mama mala 50 a za sebou 3 ťažké roky bojovania so zákernou chorobou. Aj teraz sa mi o tom ešte ťažko rozpráva. Vtedy som nechápala, ako by sa dalo prežiť, keby nám naozaj odišla.
Je pomerne málo večerných chvíľ počas týždňa (okrem správ), keď si sadnem k telke. Aj keď som občas taká unavená, že nevládzem ani čítať a rada by som “vhupla” do nejakého zaujímavého programu, zväčša sa mi okrem Krausa ( a už nevysielaného Sedem s.r.o.) niečo také príjemno-zaujímavé nepodarí nájsť.
Pán “merač” behá po byte s elektromagnetickým prístojom. Meria elektromagnetické pole v našom byte, resp. snaží sa objaviť geopatogénne zóny, ak by tam nejaké boli. Po hodine pátrania som o tisícku chutobnejšia a výsledok žiadny, resp. pozitívny – nič mimoriadne neobjavil.
Z mojich najbližších kamošiek sú 4 rozvedené, 3 vydaté. O trochu viac sa stretávam s tými rozvedenými, zhodou okolností to tak vychádza. O trochu viac teda počúvam o peripetiách s frajermi ako o manželských vlnách.
Má muža, dve deti, šťastnú rodinu. Do ich života však nečakane vstúpilo niečo ťažké a zničujúce. Vždy si myslela, že na všetko sa musí nájsť prirodzené riešenie, ale v tomto prípade to nebolo také jednoduché.
Blížili sa „okrúhle“ narodeniny mojej dcéry, tak sme jej chceli darovať niečo výnimočnejšie, na čo by tak rýchlo nezabudla. Mali sme na mysli nejaký výlet, alebo lepšie hodinky alebo hocičo iné, čo by jej tento deň pripomínalo. Keď sme jej oznámili, že si teda pre tentoraz môže zaželať nejaký hodnotnejší darček, netušili sme, že si ho ešte dlho budeme pamätať hlavne my.
Nevedela som sa už dočkať našej tohtoročnej dovolenky na Roháčoch. Posledné dni pred odchodom som už mala doslova čuchové reminiscencie na naše minuloročné horské týždne – doslova som cítila tú vôňu lúk a hríbov a čučiek a malín. Ostrý Roháč ma sice zdolal, ale aj mi veľa dal, toľko krásy mať tak blízko po ruke, ešte teraz mám všetky tie obrazy pred sebou a v sebe.
Amerika – pre niektorých nás starších, socializmom odchovaných, kedysi nedostupná destinácia, pre súčasnú mlaď jedna z mnohých zemí, kde sa už môže dostať takmer každý mladý človek, v podstate bez problémov. Či už za prácou alebo odbornou stážou, vyslaný svojou vysokou školou, alebo len tak na backpacking, prípadne na návštevu. Ak peniaze na cestovanie v hrsti pred letom nemáme, ani žiadnych známych v usa po ruke, tak si musíme najprv na tú poznávaciu časť zarobiť. Ak ste študent vysokej školy a prvý ročník máte ukončený, je tu riešenie - WorkTravel program. Aký úžasný nápad, povedal by si nejeden človiečik, bažiaci po cestovaní, precvičení si angličtiny a poznávaní.
Keď som minule bežala v parku, kde zvyknem behávať, zrazu som „stretla“ svoje dieťa. Behalo tiež. Stretli sme sa v behu, čiže jediné, čo sme boli obidve schopné urobiť, bolo, že sme sa s údivom obzreli jedna za druhou, nevládajúc vydať zo seba jedinú hlásku a takmer spôsobiac dopravnú nehodu s jedným ešte začudovanejším psíkom.
S Erikou sa poznáme už dlhšie. Zoznámili sme sa pracovne, ale máme k sebe od prvej chvíle blízko, tak že sa z nás po čase stali kamarátky, rozprávali sme sa aj o súkromných veciach a vždy sme si rozumeli.
Často prechádzam počas mojich obedových prestávok okolo Modrého kostolíka v centre mesta. Keď som minule prechádzala okolo, začula som zvuky organu. Keďže bolo teplo, dvere boli otvorené, tak som vošla.
Kráčali sme v jeden pekný deň s kolegami na obed. Práve v momente, keď sme chceli prejsť cez ulicu, vyrútilo sa spoza rohu krásne čierne športové auto a prudko zabrzdilo. Našu zbystrenú pozornosť upútala mladá dievčina, ktorá si to namierila cez ulicu, mimo prechodu, priamo pred naším šporťáčikom. Vtedy to prišlo - ostali sme šokovane stáť, takmer v strede prechodu.
Sedím pred Notre Dame, vedľa mňa hŕstka študentov, sediaca na múriku, jedia niečo v žemli a bavia sa. Nádherný jarný deň. Všetko kvitne a do nás všetkých sa konečne po tých dlhých plúštiach vlieva nová energia. Som šťastná, cítim radosť zo života. Tá istota, že jar vždy príde, to je niečo úžasné.
Moja dcéra má pred sebou maturitu a výber vysokej školy. Teda ten výber má už za sebou, vo februári bol deadline na odovzdanie prihlášok. Posledné mesiace som ju videla len sedieť za počítačom, zúfalo sa snažiac zorientovať sa v spleti všetkých možných informácií.
