Jeden večer pred pár týždňami prišla za mnou a dosť vierohodne zahlásila:“ Mami, ja fakt neviem, na akú vysokú školu mám ísť študovať, nemám si z čoho vybrať”. Tak som začala prechádzať tou spleťou informácií na internete aj ja, nakoniec celý tento proces som absolvovala už minulý rok s druhou dcérou, ale tá má to štastie, že je orientovaná na prírodné vedy a matematiku, takže výber bol jednoduchší a školy tohto druhu majú dobrý kredit. Horšie to je v prípade, keď je človek humanitne orientovaný, a to je prípad našej tohtoročnej maturantky.
Najprv chcela študovať scénaristiku – napísala knihu aj pár poviedok, ale potom si to rozmyslela, lebo sa stretla s pár ľuďmi, ktorí scénaristiku študovali. Potom to bola žurnalistika, potom filozofia, potom dejiny umenia – vždy s rovnakým výsledkom – každý, kto danú školu navštevoval, moju dcéru odhováral, aby to študovať nešla. Management dopadol tak isto, medzinárodné vzťahy na ekonomickej a marketing na UK tiež.
Je to možné, že každá z týchto škôl má takú zlú povesť? Čo sa stalo s našim školstvom? Prečo majú tieto odbory takú nekvalitnú výuku? Žeby to bolo len v zle zaplatených profesoroch a tým pádom odchodoch týchto kvalitných lektorov inde?
Je to veľká škoda, lebo potom sa mladí ľudia obzerajú po štúdiu v zahraničí (čo je sice oveľa tažší začiatok, lebo zaplatiť drahý život vonku vyžaduje byť zároveň zamestnaný minimálne part-time a to je popri škole dosť ťažký oriešok; ale výsledok je oveľa zmysluplnejší s oveľa väčšími možnosťami uplatnenia). A keď už raz niekto vyštuduje vonku, tak sa ťažšie vracia domov a my týchto kvalitných ľudí strácame.
Nehovoriac o tom, že my mamy, strácame naše deti niekde v ďalekých krajoch....no ale to je už náš problém zmieriť sa s tým (ale ako??).
