reklama

Náš nedeľný tenis

Keď som minule bežala v parku, kde zvyknem behávať, zrazu som „stretla“ svoje dieťa. Behalo tiež. Stretli sme sa v behu, čiže jediné, čo sme boli obidve schopné urobiť, bolo, že sme sa s údivom obzreli jedna za druhou, nevládajúc vydať zo seba jedinú hlásku a takmer spôsobiac dopravnú nehodu s jedným ešte začudovanejším psíkom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vtedy som si uvedomila, ze jediné, čo sú naše 20+ ročné deti ešte ochotné s nami rodičmi v rámci voľnočasových aktivít spoločne robiť, je hrať s nami každú nedeľu tenis. Dôvodom je jednak sponsorship a jednak to, že si celkom dobre vždy zahráme, aj keď sú v priemere vždy minimálne dvaja pre niečo urazení. Ale to nič, hlavne, že sme spolu. Na vedľajšom kurte hráva môj oco s kamarátmi a na treťom kurte hráva môj brat s rodinou. Keď si potom všetci sadneme na kofolku a debatujeme o tom, čo týždeň dal, blahorečím týmto nedeľným tenisom práve pre to, že sa spolu takto zideme a je nám dobre.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby som sa vrátila k mojej téme, keď som sa v tom mojom behu opäť znormalizovala a zase začala pravidelne dýchať, postretlo ma ďalšie prekvapenie – pán v rokoch, bežiaci predo mnou, majúci vždy veľký náskok, zrazu spomalil, podupkávajúc (aby nestratil tempo) vybral odniekiaľ spod trička záhradné nožnice a začal obstrihávať suché vetvičky stromov. Pozerala som na neho, či dobre vidím, on zbadal môj údiv, usmial sa a pozdravil (bežci sa zväčša nezdravia, lebo nevládzu, ale on v podstate stál). Bolo to také milé, že som sa usmiala a odzdravila (neviem, kde som na to zobrala energiu, ale keď vezmem do úvahy, že jeho rýchlosť pri tom obstrihávaní bola zhruba taká, ako moja v „plnom“ behu, tak ten môj plný beh mal zrejme svoje rezervy) a celý zbytok dňa som myslela na to, že je to hrozne chutné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola som tomu pánovi vďačná nielen za tú jeho bohumilú prácu v parku, ale aj za to, že vnímal okrem stromov okolo seba, aj ľudí okolo seba. Posielam mu touto cestou pozdrav, od srdca.

Alena Miniariková

Alena Miniariková

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada cestujem a spoznávam nové krajiny, ľudí, ich život a mentalitu. S väčšou pokorou potom prijímam tie okolnosti života, ktoré boli dané mne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu