Miriam Šuchaňová
Na inom nezáleží
Prebudila sa do upršaného a chladného rána. Niečo ju prenasledovalo ako tieň. Čo je to niečo? Bola unavená zo svojho života. Mala všetko a pritom nemala nič. Mala muža, ktorý ju miloval... Dom, ktorý vždy chcela... Šatník, ktorý jej každý závidel... ale stále jej niečo chýbalo. Asi sa jej stalo to, čo mnohým pred ňou. Keď dosiahli všetko čo chceli, akoby nemali nič. Odišla do kúpeľne aby si umyla tvár akoby chcela zmyť nečistotu zo svojho srdca. Nepodarilo sa jej to. Smutne si vzdychla pri pohľade na svoju ustaranú tvár a hľadala na sebe niečo, to niečo, čo jej bránilo tešiť sa z jej krásneho života... no znova nič nenašla. Zišla do kuchyne, kde ju bozkom privítal On. On je ten, s ktorým chce stráviť celý život? Miluje ma vôbec ? Čo ak je to všetko len pretvárka ? Myšlienky v hlave jej nedali pokoj. Až tak, že na jeho otázku ,,Dáš si kávu?´´ vôbec nereagovala a stále premýšľala... Jeho otázku, čo sa deje už neprepočula. Nedalo sa. Jeho tón ju nabádal k tomu, aby sa to stalo. Začala na neho útočiť. Slovne. A bolo jej jedno, že mu ublíži. Možno mu ani nechcela ublížiť... ale nechcela ublížiť ani sebe. Vykričala mu do tváre všetko. Aj rok staré veci, ktoré ju prenasledovali až do
