Po niekoľko hodinovom lete z Prahy do Petrohradu cez Frankfurt! sme v poriadku, s prekvapením, načas pristáli v tom tajomnom meste. Tešil som sa, hlavne na biele noci a samozrejme na Petrohrad. Bol som zvedavý ako to tam vyzerá, na mesto kde to všetko začalo (alebo kde to všetko skončilo), na Auróru.
Už na letisku som bol viac ako prekvapený, po tom čo sme pristáli, nás lietadlo ešte pekných pár minút vozilo po letiskovej dráhe, kým sme prišli k hale. Na letisku nás čakal vodič z hotela a naša limuzína Volga. Cestu do hotela som si naozaj užil. Zdalo sa mi to ako by som sa vrátil v čase, takých 15-20 rokov. Cesta viedla obytnými štvrťami Petrohradu. Predstavte si Petžralku za 30 rokov a to tak, že sa ani o jeden dom nikto nestará. Opadaná omietka, polorozpadnuté budovy, všade okolo smetisko, cesty ako tankodróm.
Hotel bol fajn, ležal blízko fabriky s názvom: Kirovskyj zavod (inak najväčší výrobca tankov na svete pred a tesne po vojne ). Najviac nás potešil hotelový bar Savetskij Sajuz, výzdoba nezaostávala za názvom. Dali sme Nevskoje a boršč (to prvé je pivo, to druhé polievka).
Na druhý deň cesta do práce taxíkom, všetci nám odporúčali špeciálne taxíky, nie je príliš bezpečné stopnúť nejaký na ulici (aspoň podľa asistentky, ktorá sa o nás starala). Fakt, že v budove kde sídlili všetky veľké-americké-nadnárodné spoločnosti sedel vrátnik, ktorý nevedel po anglicky ani slovo ma neprekvapil, to že v tej istej budove bola reštaurácia, kde ste sa dohodli len po rusky, to už áno. Vďaka bohu za hodiny ruštiny na základnej škole, ani som netušil, že sa mi to niekedy zíde, nepovedal by som ale, že po toľkých rokoch.
Aj napriek prehováraniu kolegov, ktorí nechápavo krútili hlavou nad tým, že chceme vidieť Auróru, sme sa po práci vydali na krátku exkurziu do mesta. Použili sme metro ... neuveriteľné ... oni majú Pražské metro, len tie stanice boli asi štyrikrát väčšie. Pokiaľ sa dobre pamätám, súdruhovia zvykli všetko predimenzovať.
Vzdialenosti, tak ako celé Rusko, sú naozaj rozsiahle, tam kde máme štyri stanice v Prahe, sú v Petrohrade dve.
Nakoniec sme sa tam dostali, stála tam!!! Krásna, vznešená, nablízkaná, stále plávajúca, vyzývajúca k použitiu, skoro funkčná Auróra. Vyzerala presne ako na tých obrázkoch, ktoré sme mali na školskej nástenke v časoch dávno minulých.
Neubránil som sa, zatlačil slzu dojatia, urobil pár fotiek a kúpil matriošky.
Prešli sme takmer celé centrum, ak sa to tak dá povedať. Krásne mesto, hlavne z hlavnej ulice, do tých vedľajších neodporúčam ani vkročiť. Domy namaľované len zo strany, kde to vidia turisti. Z tej druhej, často nie je ani omietka.
Na ceste späť sme odolali nášmu taxikárovi a jeho pokusu nás okradnúť, ubránili sme posledné ruble a na letisku sme dali konečne Plzeň. V očakávaní krajších zajtrajškov, sme nasadli do lietadla a vychutnávali výdobytky civilizácie.
Čo som tým chcel povedať?
... ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na zmene v roku 1989. Bez toho, by k nám teraz chodili turisti a cítili by sa asi tak ako ja v Petrohrade. Ale Auróra je super, odporúčam! Skoro som zabudol, ešte niečo je v tom Rusku naozaj dobré ... vodka ;)
Pridal som nejaké fotky:
ešte raz, staronová Auróra
tu je To delo
takto to videl Lenin, keď menil beh dejín
Ermitáž s Nevou
Peter Veľký
Kirovskij Zavod
celé mesto je pretkané kanálmi
metro
biele noci sú úžasné (Petrohrad o 01:30)
lokalizovaný McDonald
