Tí,ktorí to už majú za sebou mi isto dajú zapravdu, že deväť mesiacov je dlhá doba. No deväťmesiacov - je to skôr štyridsať týždňov. Dni keďsledujete v knižke, ako na tom práve ste. Aká je váha,výška. Keď sa dozviete, že je všetko v poriadku, alebo naultrazvuku vidíte to malé čudo, ktoré prídea zmení celý váš život.
Informáciao tom, že je to chlapec obletí celú rodinu ako blesk.Zoznam mien na chladničke, ktorý sa každý týždeňkráti, tak aby bolo v deň D na zozname už len to jedno. Keď každý kopanec znamenáposun. Pripravené veci do nemocnice a na stole papier, čotreba urobiť a kam zavolať. Deň keď vyberiete kočiar v obchode a prázdnu postieľku v izbičke s plnou výbavou.
Dnipo termíne a nenásilné večernédohováranie, že už je naozaj čas. Cestu do pôrodnice,doktora v sanitke a jeho „Musíte po svojich“. Noc vnemocnici, čas na telefóne a prezliekanie pred sálou.Drahú polovičku ako kričí a používa slová,ktoré ste z jej úst nikdy nepočuli. Túbezmocnosť v čase najhoršom, keď ju držíte za ruku asnažíte povzbudiť, aj keď vám osobne je veľmiťažko. Keď hltáte každé slovo pôrodnejasistentky alebo doktora, a aj rozhovor pri automate pred sálou s ďalším oteckom-kandidátom.
Očibudúcej matky pred tým, ako ju odvezú na sál,pretože to prirodzene nepôjde, alebo čas v miestnosti soštyrmi stenami a modlením sa ku všetkým bohom sveta.Moment, keď k vám prvý krát z diaľky preniknedetský plač, alebo keď sa dvere otvoria a sestrička povie“Poďte so mnou“. Na otázku, či sú obaja vporiadku, aj na ten moment keď ho prvý krát uvidíte.
Takna toto všetko zabudnete, keď ho držíte v náručía nechajú Vás chvíľku samých. S malým, krehkým a krásnym stvorením vnáručí, ktoré gúľa očami a snažísa pochopiť prečo ho len vybrali z toho teplého miesta, kdebolo tak ticho a tak mäkko. Hľadá mamičku, ale mamičkas nami nie je. Keď vám ho zoberú a vy čakáte,kedy už uvidíte mamičku a poviete jej, že jeto to najkrajšie dieťa na svete. Cestu zo sálypopri jej posteli a snahu opísať jej, akoten malý zázrak vyzerá. Nakoniec na cestu zpôrodnice a všetky tie telefonáty do celéhosveta.
Veďpráve prišiel na svet ďalší človek! … a ten ktomi povie, že to nie je zázrak ten to asi nezažil, čo mi jenaozaj ľúto.
PS:Týmto chcem poďakovať všetkým, ktorí námdržali palce. Doktorom a sestričkám v nemocniciPraha-Podolí. Nášmu synčekovi, že sa rozhodol prísťpráve ku nám, ale v prvom rade svojej manželke, zavšetko čo si musela vytrpieť a sľubujem, že to všetko tomumalému raz vyrozprávam, aby si život (nie len tensvoj) patrične vážil.
