Keď sme mali len Barborku, bolo to jednoduché, všetka naša láska tu bola len pre ňu. A ako sa hovorí každým dňom sme ju ľúbili viac a viac. A potom som otehotnela. Ďalší človiečik prišiel do našeho života a ja som sem- tam rozmýšľala ako to bude, keď sa narodí. Či tiež budem milovať obe svoje detičky rovnako. Možno som sa trošku bála, že nebudem schopná obom dať, čo potrebujú. Že možno budem jedno uprednostňovať pred druhým. Bála som sa, či zvládnem dať aj druhému bábenku toľko lásky ako Barborke- ona bola sama a teraz sa budú musieť deliť.
Teraz sa už nebojím. Pochopila som to vo chvíli, keď som Eliáška dostala do rúk a on mi okamžite zaspinkal na prsiach. V tej chvíli sa otvorili nové zásoby lásky v mojom srdci. Láska sa počtom detí nedelí, ale množí sa- narastá geometrickým radom a to úplne spontánne.
Je to úžasný dar mať viac detí. Vďaka Bohu zaň.
