Ded vševed by sa v hrobe obrátil...

Dovolím si na úvod malú definíciu, ktorá poslúži na účely tohto článku.
Vševediace dievča, či chlapec, muž či žena sú osoby so širokým rozhľadom subjektívneho charakteru, prehnane optimistickým nazeraním na svet a neotrasiteľnou vierou v seba samého. 
Jednoducho povedané kombinácia, ktorá irituje každého, trochu normálneho občana tohto štátu. Špecialitou týchto vševediacich „géniov“ je, že sa považujú za odborníkov v každej oblasti. Neexistuje téma, alebo názor, s ktorým by ste sa mohli zaskvieť v plnej paráde – vševed to už dávno skúsil a dávno vie. Samozrejme, ide tu len o subjektívny dojem vševeda.
Medzi mojich favoritov z radov vševediacich patria odborníci na ľudské vzťahy. Po jednej populárno-náučnej beletrie od renomovaného amerického psychológa rýchlo nadobudnú pocit, že sú v obraze. A potom počúvajte tie rady...
Ďalšou špecialitkou vševeda je, že čokoľvek sa stane, všetko je super, úžasné, fantastické a kolosálne a to len my, obyčajní ľudskí červíci z pracujúcej triedy, sme to ešte nepochopili. 
Oni to nazývajú radosťou zo života. Ja som zdržanlivejšia. Pripomína mi to skôr fanatizmus. Neschopnosť pripustiť si, že ani len ten sebaklam, v ktorom celý život žijú, nie je dokonalý.
Viete si predstaviť, že híkate od nadšenia ešte aj keď vyjdete zo záchodu a skonštatujete, že ste sa dobre vy....? Vševediaci áno. Pravdepodobne svoju radosť z tohoto činu ešte podčiarkne nejakým „zmysluplným“ zvolaním, že aj to je predsa zázrak života...
Poďme ešte k tomu sebavedomiu. Tu apelujem hlavne na rodičov s malými deťmi. Ešte je čas. Neničte svojim deťom život tým, že ich vychováte v ilúzii toho, že sú na svete jediní, neopakovateľní a nezabudnuteľní. Neklesajte ani k opačnému extrému. Zdravo znamená s mierou. Inak raz budete čeliť vyškerenej tvári a nebudete sa stačiť čudovať, kde sa vzali tie bludy v ústach vášho dieťaťa.

Viete prečo sa tu dnes tak rozčuľujem? Lebo ma už nebaví zhrýzať sa výčitkami za to, že mi nejaký vševed vyhodí na oči moju nedokonalosť. Že si nechám kaziť dni tým, keď mi uberá na mojej jedinečnosti konštatovaniami, že on už to zažil a úplne ma chápe. Nechcem už počúvať fantastické, geniálne a očarujúce príbehy o skvelých, coolových a super ľuďom a miestach. Nechcem a nebudem.

Berte tento môj blog ako výplod mojej rozorvanej duše. Celé roky bojujem s démonmi vševediacich. Až dnes som nabrala odvahu a povedala som o nich svetu celú pravdu. Ale predpokladám, že svet tú pravdu už určite tušil. Verím v svoju originalitu, ale nie vševediacu myseľ. Ktorá je mimochodom ľudská utópia. Škoda len, že po svete sa stále motá dostatok indivíduí, ktoré to nechápu...