...ani neviem prečo som si vybral valec ale asi z toho dvovodu, že po kazdej rane sa cítim ako prejdutý valcom.
Dlhú dobu som žil v predstave krásneho a spokojného života, na zmenu o tejto predstave netrebalo dlho čakať a stačilo trochu povyrásť z chlapčenského života a preniesť sa do štádia "mladej" dospelosti. Pribudli prve starosti, zodpovednosti, práca, životné príležitosti a vážnejšie známosti.... Možno si každý musí týmto obdobím prejsť a celé si ho musí krásne povedané "spapať až do konca" a ja som to stále ešte do konca spapať nestihol..... Som ešte dúfam mladý a kus života mam pred sebou, ale tieto hore opísané skutočnosti zmenili vo veľkej miere moj pohľad na svet a ten sa vám pokúsim opísať.
Toto obdobie "mladej" dospelosti ma valcuje vo veľkom štýle...,keď sa konečne dokážem postaviť na nohy a opäť dostanem chuť ako tak stať na nohách....život hodí spiatočku a pekne ma zvalcuje vo veľkom štýle. Pravdupovediac si ale musím priznať, že všetky rany čo mi život dal, výplývali z mojich životných chýb.
Sú chyby na ktorých sa človek zasmeje a sú chyby po ktorých sa človek zmože akurát na pár slzičiek... Sú chyby ktoré človeka nemrzia a nič si z nich nerobí a sú chyby ktoré človeka sprevádzajú celý jeho život... Sú chyby ktoré sa dajú napraviť, ale sú chyby ktoré človeka mrzia a napraviť sa nedajú. s Týchto chýb v podstatnej miere vyplývajú aj životne sklamania a rany,...VALCOVANIE ŽIVOTOM.
Ako hovorím pohľad na svet som zmenil vo veľkom štýle.....život mi príde stále zlý, stále škaredý a tmavý. Tie chvíle pekné ktoré človek v celom živote zaživa sa snaží sam sebe len nahovoriť, všetko je fajin...všetko je v poriadku.......ALE OPAK JE PRAVDOU.....
.....život si nájde správnu chvíľu a udrie znova:ZVALCUJE A ZACÚVA!!!!!
