Zbalili sme sa s priateľom, veci hodili do kufra auta a vyrazili spontánne - smer Slovinsko. Cestou som googlila čo Slovinsko ponúka a čo z toho chceme vidieť.Cestovali sme podľa mapy s vyznačenými miestami, kde sa čo nachádza. Ja viem, celkom uletený nápad, ale nakoniec z toho vznikla neuveriteľná 4 dňová spoznávačka celej krajiny. Každá krajinu, ktorú som navštívila, mala niečo do seba a bola svojím spôsobom výnimočná a odlišná. Avšak, pri Slovinsku som sa našla a učarovalo mi, ale začnem pekne poporiadku.
Začali sme v meste MARIBOR (3h=320km z Bratislavy), ktoré je dôležitým tranzitným mestom do Zagrebu a rakúskeho Graz. Maribor je druhým na najväčším mestom Slovinska. Našou prvou zástavkou bola najlepšia miestna zmrzlina, akú sme kedy jedli. Zmrzlináreň ˝Lastovka˝ sa nachádza hneď na rohu pri ˝Glavnom moste˝. Zmrzlinu sme si vychutnávali na lavičkách pod mostom pri rieke Dráva v spoločnosti labutí a tieni sklonených vŕb. Urobili sme si krátku prechádzku po meste, ktoré dýchalo históriou. Celé sa nieslo v duchu židovských štvrtí, námestí, starých poschodových domov a samozrejme nechýbali kostoly. Svetové prvenstvo v Guinnesovej knihe drží práve najstarší vinič z Mariboru. Mesto už nie je vnímané len ako tranzitná krajina, ale je turistický vyhľadávané rovnako ako ostatné atrakcie v Slovinsku.
Hlavné mesto LJUBLJANA (1h 28min=127km z Mariboru) je prispôsobené pre peších turistov, pretože všetko zaujímavé je ucelené a v blízkosti. Ako prvé sme chceli vidieť ˝Ljubljaski Grad ˝ (hrad) na vysokom kopci. Na hrad je to asi 20 minút pešo. Ale pre lenivcov, deti a rodiny sa na rohu ˝Vodnikovho Trgu˝ nachádza lanovka, ktorá Vás vyvezie hore. Treba si však počkať v rade. Ak chcete najkrajší výhľad na celú Ljublanu, určite krajší ako je ten tu, nenájdete. Hrad je spojením stredovekej histórie a súčasnej moderny. Z vonku hrubé kamenné múry, vnútri interiér pre módne prehliadky a svadby.
Prešerenov Trh je tým pravým centrom mesta. Autentickosť dotvárala socha samotného Prešerena, po ktorom je námestie pomenované. Práve pod sochou básnika si domáci dohadujú stretnutia. Pozornosť upúta františkánsky kostol Zvestovania svojou neobyčajnou červenkastou farbou. Trojica mostov ponad rieku vzbudzuje otázku, prečo sú až tri? Rieka tečúca popod ne pripomína kanály podobné tým v Amsterdame alebo malé Benátky. Na malých turistických loďkách a člnoch sa prepravujú turisti a môžete si tak urobiť atypickú prehliadku mesta. Popri rieke sa nachádzajú bary, reštaurácie, zmrzlinárne, ktoré svojím výhľadom predlžujú pôžitok z kávy.
Keď hovoríme o káve nedá mi nespomenúť aj jednu nezvyčajnosť. Cestou sme natrafili na kaviareň, ktorej koncepcia je mimoriadne atraktívna a ktovie možno aj dobrý bussines plán. V kaviarni sa totižto neplatí za kávu, ale za čas strávený v nej. Cena je 0,05 €/min, dostanete symbolicky starý budík (samozrejme nefunkčný) a v kaviarni funguje takzvaný self-service. Kávu si sami spravíte, vypijete a samozrejme po sebe aj upracete. Strávili sme tam okolo 25 minút, takže zaplatili 1,25 € na osobu za čas strávený tam. Nie zle. Čo poviete?
Najrušnejším miestom je ˝Vodníkov Trg˝. Miestna tržnica plná domácich obchodníkov so svojimi stánkami zeleniny, ovocia, korenín dokonca stánky s grilovanými špecialitami. Neďaleko tohto miesta sa nachádza symbol hlavného mesta - Dračí most, čo je pochopiteľné, pretože na jeho štyroch pilieroch sú sochy drakov. Zaujímavosťou je legenda, ktorá sa traduje, že ak prejde po moste panna, tak draci pohnú chvostom. Zastala som a hodnú chvíľu sledovala, ale nejak just sa im chvostom hýbať nechcelo, asi nemali svoj deň. :-)
Videli sme čo sme chceli a pokračovali v ceste po Slovinsku. Mali sme pred sebou ešte 57 km (47 minút) cestovania v aute do mesta Bled. Zistila som, že nájsť vhodné ubytovanie v Slovinsku je celkom náročný proces. Pomer ceny a kvality je teda veľký nepomer. Ubytovanie boli príliš drahé, najmä, keď hľadáte v hodine dvanástej, tak ako my. Cena izby cez booking alebo airnbnb sa dala prirovnať k izbe v nejakom hotely v Bratislave. Neviem s určitosťou povedať, či to má za následok sviatok, alebo počasie, či víkend... Dajte si na to pozor, zvážte to a riešte v dostatočnom predstihu. Náš prvý deň v Slovinsku sme ukončili ubytovaním sa neďaleko mesta Bled. Po ceste na hotel sme stretli aj zopár otrokov. Nejedná sa o štandardných otrokov z minulosti ale o deti, ktoré sú v slovinskom jazyku takto nazývané. Čo symbolizuje aj značka POZOR OTROCI NA CESTE situovaná prevažne pri prechodoch pre chodcov a školách samozrejme.
Ráno sme si privstali lebo sme sa chceli vyhnúť turistickej špičke. V supermarkete Mercator sme si kúpili rýchle raňajky - káva, koláčik a tiež niečo na cestu. Keďže sme boli podľa mňa v najkrajšom meste Slovinska - BLED (47min=57km z Ljublany), ktoré vyzerá ako namaľované z obrázka, chcela som si ho naplno užiť.
Krajší výhľad nenájdeš
Najskôr sme si chceli vychutnať pohľad na jazero s jediným prírodným ostrovom z vtáčej perspektívy. Pri jazere je turistická značka na ˝Osojnicu˝, ktorá ukazuje smer do lesov v kopci. Je to menšia, ale o to strmšia turistika. Nám to trvalo 12 minút rýchlejším tempom a je zvládnuteľná aj pre deti. Na samotnom vrchole je lavička, kde si môžete oddýchnuť a plnými dúškami vychutnať ten najkrajší výhľad.
Bledské jazero svojou priezračnou vodou láka okrem turistov aj rodiny s deťmi. Udržiavané pláže, drevené vstupy do jazera sú tou najvhodnejšou voľbou relaxu na deke. Jazero je trochu studenšie, o to viac vie však príjemne schladiť v horúcich dňoch. Jazero je obkolesené reštauráciami, hotelmi, bufetmi. Na maličký ostrov s kostolom uprostred sa dá dostať jedine padlboardom alebo loďkou - skupinovou alebo súkromnou. Chceli sme si ostrov pozrieť z blízka, preto sme si prenajali malú gondolu (1hod/20eur každá ďalšia hodina 10 eur). Súkromné gondoly a vlastne samotný Bled je stelesnenie romantiky. Nejedna žena sa rozplývala nad svojim vlastným gondolierom a možno aj nie. Boli i takí čo im to moc s veslom nešlo a svoju hodinovú plavbu skrátili na 20 minút. Kostol na ostrove má 99 schodov a traduje sa, že ak pár zaľúbencov víde po nich hore, bude mať šťastné manželstvo. Alebo ak chcete, aby sa vám splnilo hoc aké prianie, môžete si za 3 eura zazvoniť na kostolnom zvone. Nečudujte sa, keď budete počuť celý deň kostolné zvony, to nezvonia na omšu, ale snívajúci turisti.
Bledský hrad sa týči na bralách nad jazerom. Často je prirovnávaný k nášmu Oravskému zámku. Nájdete tu vinice, múzeum a nesmie chýbať ani reštaurácia. Toto miesto mi natoľko učarovalo, že som si práve odtiaľto odniesla magnetky a suveníry do mojej cestovateľskej zbierky.
Poslednou zástavkou druhého dňa je ˝Vintgar Gorge˝, ktorý je vzdialený iba 6 km=12 minút od Bledu. Toto miesto patri do Triglavskeho národného parku, ktorý je pýchou Slovinska. Vintgar Gorge mi osobne veľmi pripomína Jánošíkove diery v Terchovej - krásne prírodne chodníky, vodopády, sledovanie prúdov divokej rieky, skál a nádhernú prírodu.
Na ˝Platina Vogal˝ sa dostanete menšinou turistikou, ktorého vrchol zaujme okrem výhľadu najmä drevenou lavičkou s vyrezaným srdcom. My sme nemali dostatok času, preto sme to vynechali.
Pokračovali sme v smere na vodopád ˝Kozjak˝, kde sme cestou prekročili talianske hranice v meste Travisio. Počas celej cesty (110km – 2hodiny) obchádzate Alpské hory cez typické úzke talianske uličky a zároveň lemujete rieku Soča. Soča ponúka vyskúšať si aj všade viditeľný adrenalínový rafting. Nakoľko tato aktivita je náročná na čas no pre nás žiadaná, odložili sme ju na nejaký z letných víkendov. Večer sme skončili v dedine Tolmin, kde sme zavŕšili druhý deň stanovačkou v kempe Gabrj (24 eur za stan na drevenej podstave, pod drevenou strieškou. Takže dažďa sa báť nemusíte).
Ráno sa nám naskytol zo stanu výhľad na azúrovú rieku. Dali sme si raňajky v miestnom bufete a pobrali sa do ďalšej časti Triglavskeho národného parku. je veľmi podobný ako Vintgar Gorge (2h 30min z Vintgar Gorge 130 km cez Taliansko). Vstupné je 5 eur. Ak nebudete mať dostatok času, stačí ak si pozriete aspoň jeden z dvojice Tolmin alebo Vintgar.
Najviac z tohto národného parku sme sa tešili na vodopád Kozjak. Museli sme sa za ním pár kilometrov vrátiť späť, pretože večer sme ho vidieť už nestihli. Zaparkovali sme priamo v kempe Lazar (i keď to bolo len pre ubytovaných), pretože odtiaľto bola najlepšia dostupnosť na Kozjak. Len 20 minút chôdzou a naskytne sa Vám hneď niekoľko pamätných zážitkov. Drevená lávka ponad azúrovo modrú rieku Soča a kľukaté cestičky lesom Vás privedú k spomínanému vodopádu, ktorý určite nevynechajte na svojej ceste po Slovinsku. Tým sme skončili prehliadku zeleného Triglavskeho národného parku.
Zo zelených hôr sme klesali k modrému moru. Cestou sme sa zastavili pri Solkan Bridge (59min= 55km z Kozjaku), čo je najdlhší kamenný železničný most na svete. Pre hladošov tu nájdete veľmi dobrú reštauráciu - Fish&Chips&Pizza, ktorá sa nesie v duchu chorvátskych prímorských terás s vôňou jedla. Pôsobí veľmi útulne, avšak s vyššou cenovou kategóriou.
Posilnený sme cestovali do mesta STRUNJAN (1h 7min=100 km zo Solkan Bridge), kde rieku vystriedalo Jadranské more. Z brehu vedú drevené výbežky, čo ponúka skvelé miesto na piknik a relax pri mori. Na kamennom pobreží nechýba reštaurácia či zmrzlináreň a celkovo to pôsobí ako tiché miesto. Zdržali sme sa asi hodinu a presunuli sa na Piran, kde sme chceli sledovať západ slnka.
PIRAN (9min=6km z Strunjan) je krásne prímorské mesto. Zaparkovali sme na kopci pri hradbách a vybrali sa pešky dole do mesta. Uličky sú úzke, vykladané kameňom, ovplyvnené chorvátskou kultúrou. Kostol je na miernom vyvýšenom mieste, odkiaľ sme s ostatnými turistami sledovali západ slnka. Po západe sme zišli až celkom dole, kde už boli odstavené plachetnice, lode, zvuky z reštaurácií hlasnejšie a kontakt s Jadranom osobnejší. Na úplnom konci móla stojí malý kamenný kostolík. Vo všeobecnosti v celom Slovinsku núdza o kostoly nie je. Sú všade. Každá, hoci aj malá dedina ich má niekoľko. Nevšednosťou je ich výstavba väčšinou na kopcoch, čiže nie len že idete do kostola, ale pred omšou máte peknú rozcvičku :). Po prehliadke Piranu sme sa šli ubytovať do mesta Koper, kde sa v malej izbe nad pohostinstvom skončil náš deň číslo tri.
Posledný deň po raňajkách bol cieľ jasný – ˝Postojnská jama˝ (57min 74km z Piran). Jaskyňa 20 570 m dlhá najnavštevovanejšia jaskyňa a vyhľadávaná atrakcia v Slovinsku. Cena je 25,8 eur/osoba, dostupné aj online a vstup každú pol a celú hodinu. Ak máte možnosť, zvoľte online kúpu, vyhnete sa tak čakaniu v rade. Najväčším prekvapením je samotná doprava v jaskyni a to preprava elektrickým vláčikom. Na konci návštevy jaskyne Vás zoznámia aj s jediným žijúcim pôvodným obyvateľom jaskyne. Endemický živočích- Jaskyniar vodný je čiastočne slepý obojživelník citlivý na svetlo, aj preto je v celej jaskyni zakázané používať blesk. Obhliadka jaskyne trvá približne hodinu a jednoznačne stojí za to.
Necelých 10 km (15minut) od jaskyne je Predjamský hrad . Pod hradom sa nachádza jaskyňa a jeho okolie je prispôsobené na malú obednú siestu. Hrad svojím zovňajškom vyzerá akoby bol vyrezaný zo skaly. Ak by ste prírodných kaskád stále nemali dosť, neďaleko je ˝Rakov Skocjan˝ niečo podobné ako Vintgar/Tolmin George. V tejto časti sa nachádza ďalšia jaskyňa Krizna Jama, ale tú sme nenavštívili. Už sme v tento deň v jednej boli a Postojnska Jama bola pre nás najzaujímavejšia. Náš posledný deň sa chýlil ku koncu. Mali sme 5 hodín cesty naspať domov a na druhý deň nás opäť čakala práca. Ak máte viac času, po ceste je mesto Ptuj, v ktorom sa tiež dá čo-to vidieť.
Cesta späť do Bratislavy trvala 5 hodín. Posledných z Predjamskeho hradu pred nami. Za tieto 4 dni sme celkovo precestovali 1 372km a na cestách strávili 16 hodín a 36 minút podľa neomylného googlu.
Slovinsko je síce rozlohou malá krajina, ale má o to viac krásnych miest, kde je stále čo pozerať. Slovinsko ponúka romantický Bled, turitické hory a dobrodružnú Soču. Aj náročný cestovatelia a turisti si tu prídu na svoje.
