Možno to všetko čiastočne nahradí to, že mi Sedmička bude chýbať, alebo možno...možno ju nahradím sedmičkou vína. Možno som sa v prvých chvílach, keď hovorkyňa Markízy nacvičenou diplomaciou oznámila, že Sedmička musí skončiť, nahnevala, sklamala a zase nahnevala, no s určitosťou viem, že mi nikto nevezme to, čo vo mne táto relácia zanechala. Viem, nevyhnem sa patetickosti, ale...bola pre mňa symbolom nadhľadu, životnej skúsenosti, nesmierne inteligentného a láskavého humoru, tichého úsmevu, uvoľňujúceho smiechu a aj výbuchu toho smiechu. Tí čo mali reláciu radi, vedia...A tak možno už nenájdem podobne dobrú reláciu a možno sa nenájde rozumná televízia, aby Sedmičku znova rozbehla, možno sa už ani samotným glosátorom nechcelo ďalej zabávať národ, ktorý bezducho hľadí do najrôznorodejších reality show a možno ani nehľadí, možno je to len zavádzajúce "tvrdenie" peoplemetrov. Neviem. Možno. Každopádne každým týmto zamyslením sa nad "možno", si dávam novú šancu na to, ako pokračovať v zadanom životnom kurze- príjmať veci také aké sú, vtedy keď sa dejú. Všetko sa deje tak ako má a vtedy keď má, aj keď ozvať sa mi žiada...A možno si Markíza uvedomí, čo týmto krokom stráca a Sedmičku nezruší.
A možno 7 s.r.o. nezrušia
Možno začnem častejšie písať listy a posielať ich z petržalskej pošty na Holíčskej ulici, len aby som častejšie videla dobrosrdečný úsmev pána Lešku. Možno nevynechám ani jedny Kremnické gagy a uvidím pani Feldekovú v jednej z kremnických kaviarní spisovať svoje myšlienky do denníka. Možno si budem častejšie predstavovať, že raz budem mať záhradu ako pani Vácvalová. A možno aj ja budem častejšie písať počas dlhých - od nového roka prázdnych - utorkových večerov a celkom určite budem častejšie chodiť do Slovenského národného divadla za chýbajúcou kultúrou.