Mala som narodeniny. 22.1.2010 som oslavila 22 rokov, co ma moja mama horko tazko, bez mojho “vsetko viem, vsade som bol” otca po jej boku priviedla na tento asfaltovy svet. Blahozelali mi ti, na ktorych nedam dopustit, aj ti, ktori su mi cudzi, ludia s poskodenou pletou, rozstiepenymi koncekmi, s recovou vadou ci s diagnozou schyzofrenie. Blahozelali! Pili!
Narodena v znameni symbolu zlatej hrivy sa o 4am trepe domov taxikom zo znameho podniku. Odeta do dymu Marlboriek, ciernych rifli a kapucne si ani sama neuvedomuje co je okolo nej. Uvaznena v medzipriestore a case, vecne zamilovana do nou vytvorenej vizie muzikanta, rata jazvy na svojom tele. Modriny nemaju taku dlhu trvacnost. Je strata casu rozpravat o zemetraseniach, povodniach ci nahodnych znasilneniach, ked mozem rozoberat Hanu. Parkrat som ju pristihla sa smiat na vlastnych chybach, ktore boli jasne, bez modreho filtru, viditelne volnym okom. S vinom v ruke, zasitou hlavou sediaca na pomniku basnila o tom, ako sa vzoprela monstru s nazvom “…….” Vratila mu facku a opustila ho. Asi tak na 12 hodin. Potom bezala znova po trase bez cielu ci znaciek, s medziprestavkami u inych “netvorov” az kym sa nedostala na vahu mojej osemrocnej sestry so sackom pomarancov v ruke. Oci sa zaskleli, dusa sa zavrela, srdce otvorilo az prilis naoko, usi, tie sa zapchali, vlasy opadali, no podliatiny zmizli. Aleluja. Nedalo sa to nazvat znovuzrodenie, no aspon sa nedala viac mlatit. Jej telo, jej hlava. Casto sme s Kristinou spominali : “ Sprosta si, doma sed! ” Nepomohlo… Jednoznacne, kapitola “…..” bola za nou a Hanna sa s radostou pustila do novych zbytocnosti zivota, ktore vie navodit len ona.
Zbytocnost 1: drummer
Zbytocnost 2: Spisska Hruskovica
Zbytocnost 3: snivanie s otvorenymi ocami a zviazanymi rukami
Zbytocnost 4: ziadna navsteva zenskeho lekara od 15 rokov
Zbytocnost 5: menej ako 10 hodin za mesiac na nemenovanej univerzite
Zbytocnost 6: “…..” sa vracia
Zbytocnost 7: chalan s miernou recovou vadou
Zbytocnost 8: dalsi par ciernej mikiny
Zbytocnost 9: zbytocne keci
Zbytocnost 10: dalsi blbec na obzore, v strednom veku, bez auta, zeny, zlomenou strunou a stipky rozumu
Musim si oddychnut, z tych zbytocnosti sa mi toci hlava. Nie je zla, iba mimo. Mimo nasho zmyslania, nasej rannej kavy, nasho stisku ruky, nasich bozkov, nasich piatkov, nasich rad ci pokarhani, nasich vnimani tohto sveta. Ak vam clovek, na ktoreho ste boli upnuty dlhsiu dobu povie razne, strucne a polopate, ze uz vas nemiluje a nechce s vami byt, povacsina z nas, by si sadla s placom k flasi nejake palenej tekutiny a cakala na cas, ktory to zahoji. Ak by vam clovek povedal, ze uz vas teda ani nechce vidiet, ked fakt nechapete, vy by ste sa zacervenali a zahrabali pod zhnitu zem a vysli by ste az na jar. A ak by vam do tretice tento clovek potom co stale nechapete naplul do tvare, zosmiesnil vas a pouzil by na vas slova, ktore sa nevyskytuju casto v slovnikoch, dali by ste si sam facku, ako ste vobec s niekym takymto mohli byt tak dlho. Spravne! Vy by ste urobili spravnu vec, ona? Nie. Hanna sa doteraz zaobaluje do ruzoveho neoprenu usiteho z naivity, ze raz vyjde slnko aj v jej pripade, pride princ na bielom koni a vezme si ju za zenu. Princ na bielom koni nechodi, no chodia muzi na citroene, BMWcku, na skutri ci na horskom bicykli, na skateboarde, ci na inlinoch, ktori si vas za zenu brat nemusia, no mozu vam aspon z polovice ponuknut to, o com snivate. Tomu sa vravi zdravy rozum. Neviem kde Hanna o neho prisla, resp. mozno ho zabudla na bare, ked sa pripila, no dufam, pevne verim, ze si ho raz pride vyzdvihnut, pretoze pekne telo s este krajsou tvarou potrebuje to, co mu da charizmu.
22.1.210. Blahozelali mi ludia mali, velki, dobri, zli, skaredi ci krasni, ti na ktorych nedam dopustit, aj ti, ktori su mi cudzi, ludia s poskodenou pletou, rozstiepenymi koncekmi, s recovou vadou ci s diagnozou schyzofrenie. Blahozelali! Pili! Ona neblahozelala. Asi niekde hladala rozum, ktory si pamata datum jej dobrej priatelky. Dufam, ze na buducu zimu, ked bude kozorozec s vodnarom na prelome, bude aj ona ta, ktora mi bude blahozelat s usmevom na tvari a rozumom pekne ustlatym v sikovnej hlave.
