Premýšľanie nad tým, prečo to niekomu stále „nedocvakne“, si nechám na inokedy. Mrzí ma však, že som tak len stálym divákom filmu, kde sú čoraz častejšie hlavnými hrdinkami naše mamy, susedky, sesternice, sestry, kamarátky, profesorka zo školy či žena, čo chodí s hrubo natretým make – upom po Bille a vykladá tovar.
Myslím tým – je normálne, že sú v 21. storočí, kedy by mali ľudia uprednostňovať diskusiu nad vojnou, nad občasnou bitkou, stále ženy, ktoré dostanú jednu medzi dvermi bez toho, aby sa im ich partner za to ospravedlnil ?
V mojom blízkom okolí som poznala pár týchto žien. Na základe nich som si vytvorila tri vzorové typy.
Prvý typ – „ženy s monoklom a na ňom ružové okuliare“
Ide o priam premnožený druh. Vyznačuje sa zvláštnou schopnosťou odpustiť mužovi čokoľvek v mene lásky a detí, majetku, rodinného pohodlia a podobne. A keď už hovoríme o láske - nebudem hovoriť, že jej strašne rozumiem. Ale povedzme si, že nemusím byť diplomovaná sestra, aby som niekomu vedela obviazať ruku obväzom.
Druhý typ – „ženy s monoklom, čo majú mužov s monoklom“
Tento druh je špecifický a vyskytuje sa len zriedkavo. Ak ich chcete prichytiť v prirodzenom prostredí, choďte na thai box, do telocvične, kde vám pomôžu zložiť činky po cvičení a hlavne – a to je upozornenie najmä pre čitateľov mužov – dvakrát si rozmyslite či sa pokúsite na tento druh zdvihnúť ruku. Je totižto chránený.
Tretí typ – „ženy s monoklom, ale nie so stiahnutým chvostom“
Ak by som sa ja raz dostala do tejto situácie, tak by som sa asi radila do tejto kategórie. Nemám problém udrieť chlapa do gulí, obrazne alebo naozaj, keď nemá problém urobiť mi monokel. Obrazne i naozaj. Do posledného typu sa zaraďuje aj tá, ktorej momentálny stav v manželstve mi pripomenul túto situáciu, a na ktorú budem hrdá, ak sa v tomto type čo najdlhšie udrží a nestane sa z nej stálym párením premnožený druh.
Moja mama mi pred časom povedala, že keď budem mať manžela alebo stáleho partnera, s ktorým budem zdieľať financie, byt, auto, deti a nejaký ten úver na bývanie, budem rovnako ženou, ktorá si to musí nechať poriadne pripomienkovať, kým jej to dôjde. Ak vôbec. Možno mala pravdu. Určite také ženy existujú a nemám im to vôbec za zlé.
Avšak fakt, že pocit satisfakcie nie som ochotná nikomu a už vôbec nie mužovi vracať, kým ho on nespôsobí najprv mne, je niečím, čo ma utvrdzuje, že toto by som si ja proste „nenechala líbit“.
PS: Tento článok je venovaný každej žene, ktorá to práve dostala medzi oči, do chrbta, do rebier či do srdca ! Nie ste samy. To, čo sa z vás stane, keď z toho raz vyviaznete živá – ak budete mať také šťastie – bude stavom, v ktorom by ste nechceli vidieť ani svojho úhlavného nepriateľa. Držím palce !
