Tak pozrite sa, to nepíšem preto, žeby mi to vadilo. A určite to nevadí ani Slávničanom. Veď prečo aj? Len som zvedavá a zaujímalo by ma, ako sa o tomto letisku vôbec dozvedel. Možno má Slávnica čosi osobité. Ak by bol Juraj Nvota môj známy, aj by som sa ho to opýtala. Ale nie je. A ono je to vlastne jedno. Podstatné je, že sa letisko raz a navždy zapísalo do análov filmovej tvorby. A všetci Slávničania by mali ísť povinne do kina a možno by mohli aj Jurajovi poslať ďakovný list. Snáď by ho to potešilo. A je celkom možné, že tam ešte nejaký film natočí. V každom prípade by to mali miestni využiť na svoje zviditeľnenie. Veď kto vie, možno prídu aj ďalšie ponuky. Alebo sa niektorí filmári rozhodnú usadiť tam natrvalo. Koniec koncov, na rozľahlej ploche okolo letiska je miesta dosť. Kľudne by tam mohla vzniknúť nová Koliba či Barandov. Len si to predstavte: Filmové ateliéry Slávnica. To neznie zle! No, ako to bude ďalej, to ukáže až čas. Ja ale už teraz za všetkých „Považanov“ hovorím: „Vďaka Juraj“.
Vďaka Juraj
Neverila som vlastným očiam. V malej dedinke na Považí, na letisku v Slávnici, sa točil film. A nie hocijaký. Režisér Juraj Nvota tam nakrúcal exteriéry svojho nového filmu „Eštébák". Keďže žijem v tejto oblasti a Slávnica je od nás čoby kameňom dohodil, prirodzene to vzbudilo moju zvedavosť. A z nej vyplynula aj zásadná otázka: Čo je také zaujímavé na tomto letisku, že sem prišiel točiť „veľký“ režisér z Bratislavy? To nemal nič bližšie?