Sedím v autobuse do Nitry a počúvam rádio a typicky pozerám sa von z okna. Slniečko si ešte len naťahuje svoje lúče po krátkej noci, ktorú prebdelo na druhej strane zemegule a v autobuse ľudia dospávajú...
Sedím na autobusovej stanici v Nitre a pozerám, ako sa to slnko začína usmievať, sledujem holúbky, čo si stavajú hniezdo, ponáhľajúcich sa študentov a manažérov...
Sledujem mesto, ktoré milujem a po sekundách ma nepohodlný autobus SAD Michalovce odnáša do diaľok...
S opúšťaním blízkych miest ma opúšťali aj blízke problémy, a čím som bola bližšie ku Košiciam moja myseľ bola prázdnejšia a srdce plnšie radosti.
Pozorovala som prírodu, kopce, lesy, hrady a zámky, plné mestá, malé dedinky zaplavené žltým svetlom a horúcim oparom.
Príchod do Košíc bol napínavý... plno billboardov (najviac sa mi páčil ten Shooty-ho :)), ulice plné ľudí, cesty bez krajníc, psy bez vodítok, cyklisti na chodníkoch, komunistické obchody, na ulici vôňa z malej cukrárne, trojsekundové semafory, úžasná atmosféra v škole, príjemný ľudia na intráku, krásna pešia zóna, osviežujúca fontána, mohutný Dóm sv. Alžbety,...
Strávila som tu len 3 dni, ale zaľúbila som sa... učarovali mi :) ... a teraz len dúfam, že to nebolo naposledy, čo som ich navštívila...
