MVC. Zoznam autorových rubrík: Postrehy z ulice, Tvorba, Na cestách, Básne, Knihy, knižky, knižôčky, "Veterinárske" postrehy, Príliš moje..., Nezaradené
Každý z nás nejaký mal...Neviete aký? Len pekne porozmýšľajte. Môj bol 29.10.2010. Všetko to začalo úplne obyčajne budíkom o 6:00...Cestou k zubárke, ktorá mala dovolenku. Bol nádherný jesenný deň. Slniečko sa rozlievalo po uliciach a poliach. A mňa čakalo ne/čakané :). Sadla som do autobusu smer Čierne Kľačany a môj najkrajší deň sa mohol začať ...
Vždy treba niekde začať... ja som začala vo Vrábľoch. Totižto každý správny chudobný študent sa snaží privyrobiť si, kde sa dá :)
Po štyroch dňoch pochodovania v kanadách, jedenia z ešusu, spania v spacáku, poznávania nových skvelých aj neskvelých ľudí a po prekonaní chemickej či požiarnej prípravy, strieľaní zo samopalu, paintballe, po úžasnom zlaňovaní na Jakub climbing trenažéri, po 5-tich km branného preteku s bahennými a pre/podliezačkovými prekážkami, po slávnostnom pochode, po 7 km pešej cesty domov, vám s radosťou môžem povedať, že neprítomnosť internetu a mobilného signálu a tie modriny, odreniny, škrabance, pľuzgiere a cucfleky od paintballových guľôčok... STÁLI ZA TO ! :)
Kde bolo tam bolo, bolo jedno dievča, ktoré nikdy nebolo v Košiciach. Už od piatej triedy na základnej škole však verilo, že tam bude študovať... Jedného dňa sa na krôčik priblížila svojmu snu a šla na prijímačky...
Dostala som chuť napísať článok ... jeden z tých „nútených“ pri ktorých uvažujete nad každou vetou... žiadny prúd myšlienok... žiadny príval citov... iba jednoduché životné konštatovania...
Po ceste do školy prejsť všetky uličky... Kúpiť si tradične 2 hot-dogy, netradične nezabalené.
Tváriť sa veselo, aj keď mi je doplaču. Užívať si...do posledného dychu
Neviem si teraz predstaviť, prečo sa vlastne ľudia stávajú učiteľmi.... Teda vlastne viem. Jedni lebo ich neprijali na inú školu, uznajme, skoro každý z nás mal „poistku“ práve učiteľstvo. Potom sú to tí, ktorým rodičia povedali „Budeš učiteľ“ a nakoniec tu je skupinka ľudí, ktorí to chcú naozaj robiť a jedine táto skupinka stojí za to. A následky, si málokto všimne...
som tu dlho a mám to tu neskutočne rada...a samozrejme aj vás =)
Alebo- Ako som ju zavrela prisilno...
Miesto, z ktorého znie detský smiech a srší radosť z bezstarostnosti....
Občas sa objaví.. je to druh veľmi nevídaný... drží hladovky, spáva v stanoch pred úradmi alebo len jednoducho behá so zástavkou.... aktívny občan
