Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Májová zeleň ako magický prostriedok vyjadrovala želanie poľnohospodárov, aby ich úroda mala silu a dobrý rast.
V strednej Európe stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána, ako prejav úcty a žičlivosti pred kostol, radnicu a domy popredných mešťanov. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa. Máj označoval dievča súce na vydaj. Stal sa symbolom vážneho záujmu o dievča. Stavanie májov bolo rozšírené na celom Slovensku, často sprevádzané muzikou, tancom, spevom a pitím. Zvyčajne v predvečer prvého mája stavali slobodní mládenci svojim vyvoleným slobodným dievčatám pod obloky máje.
Na pätnásť až dvadsať metrov vysokom kmeni očistenom od kôry bol pripevnený vrcholec zo smreka, jedle či brezy ozdobený mašľami, stužkami, šatkami. Čím bohatšie bol máj vyzdobený, tým väčšie bolo bohatstvo devy súcej na vydaj. Máj bol ako symbol lásky vystavený celý mesiac.
Aby nebolo ľúto ostatným dievčatám, ktoré ešte nemali vhodný vek na vydaj, stavali mládenci ako spoločný dar pre všetky slobodné dievčatá máj uprostred dediny. Ten býval poväčšine nižší ako individuálne máje. Mládenci s muzikantom navštívili všetky dievky a každá im dala 1 – 2 ručníky, ktoré uviazali okolo vrcholca mája. Poslednú sobotu v mesiaci mládenci s muzikou opäť navštevovali dievčatá a od každej dostali peniaze na vyplatenie šatky. V poslednú nedeľu popoludní chodili chlapci máje “vyťukať” – váľať.
Pri stavaní mája či v niektorých obciach na prvého mája popoludní bola na obvyklom mieste v prírode tanečná zábava, majáles. Mládenci súťažili aj v lezení po fľašu pálenky, ktorú si schovali v korune postaveného mája.
Po postavení mája vyvolenému dievčaťu daroval jej mládenec na Orave drevené hrable, pomaľované pestrými olejovými farbami a vykladané úlomkami zrkadla. Ak si ich dievča vzalo na hrabanie sena, celá obec mala verejne potvrdené, že záujem je obojstranný. Samozrejme, týmto vzácnym darom dievča seno nehrabalo, nieslo si aj druhé hrable, súce na prácu.
Na Liptove mládenci (regrúti) sadia máje na Turíce - na Ducha. Ak sa dievčaťu páčil máj, poslala mládencovi pierko z rozmarínu, mirty, klincov, ľadníka a ďalších kvetov. Súhlasom mládencových rodičov bola stuha do vlasov.
V Štrbe sadili mládenci dievčatám pod okná najčastejšie červený smrek, hrdým dievkam brezy alebo osiky. Neskôr sadili smreky i brezy bez ohľadu na to, o akú dievku išlo. Za sadenie májov dostávali mládenci od dievok košele, zápästky, šatky a pod.
Vo Východnej doteraz regrúti stavajú na ”Ducha” všetkým rovesníčkam “máje”. Na druhý deň chodia v krojoch po dedine a spievajúc navštevujú domy, pred ktoré postavili máje a dostávajú za to výslužku. Večer potom regrúti robia dedinskú zábavu.
Zatiaľ, čo vo väčšine obcí Liptova sú turičné - svätodušné sviatky spojené so sadením májov, v obci Važec si okrem sadenia májov uchovali aj starý slovanský zvyk čistenie a otváranie studničiek, sprevádzané jarným chorovodným tancom “Omilienci”. V minulosti ľudia verili, že týmto si zabezpečia zdravie, čistotu a krásu.
Od 15. storočia bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča. Dokonca sa uchovalo svedectvo o rozhodnutí cirkevného súdu v Čechách, ktorý uznal právoplatnosť manželstva na základe sľubu lásky a vernosti a postavenia mája! Sľub bol daný bez svedkov a máj bol jeho verejným potvrdením.
Máj býval i nástrojom spoločenskej kritiky. Neobľúbeným ľuďom postavili vyschnutý strom, tzv. suchár.
ZDROJ:www.alinka.sk
