Ráno som vstala s úsmevom na tvári...umyla sa, obliekla, nakŕmila všetky zvery v dome, rozlúčila sa s Alanom a vykročila do ťažkého školského dňa. Celý víkend (vážne celý, dokonca aj v piatok) som sa pripravovala na tento "ťažký deň"...veď toľko toho treba opraviť pred vysvedčením....
Po ceste do školy som počúvala mp3 a smiala sa na každého, čo šiel okolo... čudujem sa, že nevolali hneď psychiatriu. Prišla som do školy, nikto nebol v triede.... ako vždy som vyvetrala, lebo tam boli nahromadené rôzne pachy ešte od piatku :D
Ako sa trieda plnila, tak ju zapĺňal aj stres... nebola som sama, čo potrebuje opraviť známky, ale asi som bola sama, čo sa na to aj učila :D .......
Posledné týždne moju lavicu navštevuje mnoho spolužiakov... potrebujú pomoc a kto to vie lepšie ako infostanica Trungelová? .. :D Priznávam sa... niekedy mi to parádne lezie na nervy, ale teraz pomáham rada (aspoň sa snažím) ...... Aj dnes na jednej písomke...ale pssst to sa nehovorí.
Ale musím vás varovať, ak chcete s niečím poradiť (myslím čo sa školy týka) pýtajte sa len v škole vtedy mi to ani nevadí.... doma o tej budove a veciach v nej nechcem počuť a ani radiť nemienim (bohužiaľ).
No teraz som zo školy doma... a uvažujem, či bol deň taký ťažký, ako si všetci mysleli... Samozrejme, že nebol... vždy môže byť ťažší. Treba to brať tak.... poviem si "Zajtra je ťažký deň" ale keď sa zobudím, už je "dnes" tak sa nad tým netreba zamýšľať ;-)
Táto úvaha nemá nijaké opodstatnenie.... potrebovala som písať (Lebo mám dobrúúúú náladu-ktorú možno vystihuje aj príslušný obrázok :D ) a tak som písala a písala ...
Ale tak tí, čo ma poznajú, vedia že takéto dni nemávam často. Je to výnimočné a na blog sa výnimočné veci hodia :) (aspoň myslím).
