Proste to nejde... Nemôžete byť na niekoho nahnevaný a pritom ho mať tak radi. Teda nemôžem tvrdiť, že sa to nedá, ale u mňa to tak nie je. Mňa ľudia „len“ sklamú...a to je pre mňa 1000X horšie ako dočasné nahnevanie. Problém je asi v tom, že keď ma niekto sklame považujem to za jedine moju chybu... Určite som spravila niečo zle ja a obviňujem sa z toho... Veď ako by niekto tak dokonalý, ako môj priateľ/kamarát(ka) mohol/a spraviť chybu? Jedine ja som tá nechápavá a domýšľavá čo vždy všetko pose.... Potom mi je do plaču a radšej idem niekam, kde nie je nikto, komu by som mohla ublížiť. Možno keď toto čítate považujete to za bezvýznamné kecy... v pohode.. ja som sa len potrebovala vyrozprávať a myslím, že aj na to je blog.
Tak Ďakujem za pozornosť.
