Ako každé dieťa, prvých kamarátov som si našla v škôlke a v paneláku.. boli to tie detské kamarátstva, keď sme chodili spolu po sídlisku a olizovali cencúle a lozili po stromoch.
Neskôr to boli kamaráti v škole....boli to tie školské kamarátstva, keď sme sa cez obedovú prestávku naháňali, požičiavali domáce úlohy a špacírovali sa po chodbách v skupinkách a striehli na naše „lásky“...
Prišla stredná škola ....boli to tie školské kamarátstva, keď sme spolu išli na vinice, koncert, spoločne sa tešili na školský výlet, zasa opisovali úlohy a pomáhali si...
Medzi týmito kamarátstvami sa dalo nájsť všetko... rýchlokvasené vzťahy, kamarátstva na „prvý pohľad“, kamarátstvo z povinnosti, využívateľské kamarátstvo alebo jednoducho kamarátstva, ktoré vyzerali navonok ako najlepšie, ale boli to len povrchné znalosti toho druhého a sympatie.... samozrejme nie všetky... ale ani jedno nebolo také po akom som túžila...Takom, v ktorom by boli dve duše spriaznené, rozumeli si, pomáhali si, stáli pri sebe v zlom ale samozrejme aj v dobrom. Takéto kamarátstvo sa nedá nájsť len tak... nedá sa rýchlo vyrobiť... ide o dlhoročné spoznávanie dvoch ľudí, ktorí majú navzájom radi svoje kladné aj záporné stránky...
Myslela som, že už ho mám, ale asi som to prehnala, asi som bola až príliš závislá...asi som už bola príliš dotieravá a otravná....chcela som zavrieť dlaň, aby mi neušlo.... avšak... asi som ju zavrela príliš silno... =(
