Ako malá, mohla som mať asi tak 5-6 rokov, som vždy s nadšením chodila so starkou po meste a ukazovala na vtáčiky a vykrikovala „Aha pozri to je pipíška a to zasa vrabec.“ Rada som ich rozlišovala podľa typického „účesu“ =). Často poskakovali po chodníkoch a na krajniciach ciest. Najradšej som pozorovala, keď jeden zvieral v zobáčiku omrvinku alebo väčší kúsok chleba a pobehoval s ním, pričom ostatní ho naháňali a snažili sa mu úlovok uchmatnúť.
Je mi veľmi ľúto, že teraz a ani v budúcnosti nebudú mať deti možnosť vidieť pipíšky...možno tak na obrázku, lebo ako som sa dočítala, že „Početnosť v Európe klesla v rokoch 1982 – 2005 o viac ako 90 %.“ Doteraz som nikde nenašla dôvod.... Všetci vravia o zmenených podmienkach, ale nikto nekonkretizuje. Takže sa môžem len domnievať, ale jednoznačne bude na vine človek. Veď kto iný...
A tak pipíšky zostanú len v spomienkach.
