Najväčšia hodnota môjho života

Najväčšia hodnota môjho života… Ľudom, ktorí ma skutočne poznajú, je hneď jasné, o čom budem hovoriť. Veď čo môže byť hodnotnejšie ako pozorné ucho, chápavý pohľad, pevný stisk ruky, nežné objatie a láska priateľa....

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (9)

Už od detstva som inklinovala viac k priateľstvu, ako k iným ľudským hodnotám. Z počiatku som si nesprávne myslela, že ak má niekto veľa kamarátov, tak to svedčí o jeho obľúbenosti, ale ako sa hovorí, nezáleží na kvantite, ale na kvalite. Postupne som zistila, že tí skvelí kamaráti ma opúšťajú a začala som hľadať niečo nové, niečo stále. A tak som narazila na môjho najlepšieho priateľa, s ktorým sa poznáme niečo cez 5 rokov a zatiaľ si skvele rozumieme. Práve on je mojou oporou, on mi dodáva odvahu, sebavedomie a chuť do života. Takýto druh priateľstva je pre mňa ako droga....musím mať dávku každý deň, inak za mnou doliezajú rôzne neduhy mysle.

O priateľstve vraví mnoho filozofov, spisovateľov, spieva sa o ňom v piesňach, a napriek tomu mnoho ľudí neverí v priateľstvo, v úprimnosť a lásku medzi ľuďmi. V dnešnej spoločnosti preplnenej biznisom, peniazmi, sexom, diskrimináciou a množstvom iných vecí, je čistý cit priateľstva utláčaný a udupávaný. Ako vraví Exupéry : „Zabudnúť na priateľa je smutné...“. Podľa mňa je smutné najmä to, že si často neuvedomujeme, že skutočným priateľom na nás záleží, oni nemôžu za to, že si robia starosti, a my im bezohľadne ubližujeme aroganciou a nezáujmom. Priatelia sa nikdy nehnevajú, oni sa “iba“ sklamú. A sklamanie bolí tisíckrát viac ako hnev.

Môj obľúbený a rokmi overený citát : „Priateľstvo je dlhá niť. Keď ju roztrhneš, dá sa zviazať, ale uzol zostane.“ poukazuje na krehkosť priateľského stavu. Prečo si ubližovať? Prečo jednoducho nežijeme v šťastných priateľstvách? Kto vám pomôže keď sa sklamete v láske? Kto vás podporí, keď vás opustí manžel alebo manželka? ... Veď najúžasnejší pocit je, keď vieš, že máš priateľov...