Prečo sa stáva, že občas na ma priľahnú "všetky" problémy sveta?
Prečo mám raz vynikajúcu náladu, som veselá, radosť žiť a o chvílu na to ma nič nebaví a najradšej by som plakala..alebo proste nerobila nič, ani nemyslela, lebo práve to mi najviac ubližuje? Myšlienky sa mi prerývajú hlavou, ako červíky cez jablko.... Vytvárajú mi v nej dierky- pochybnosti... Pochybnosti v samu seba.
Prečo , keď je celý svet proti mne, sa proti mne postavia aj moje mušlienky? Sama proti sebe? Nemala by som byť pre seba podporou?
Prečo sa neviem ovládať a schladnou hlavou riešiť všetky situácie?
Prečo sa rozum prieči srdcu a naopak?
Prečo proste nemôžem žiť, tak ako by to bolo najlepšie pre mňa a zároveň pre okolie?
Prečo sa to nedá?
Prečo nežijem šťastne s tým, čo mám?
Prečo neviem odpovede na tieto otázky...... :(
Nečakám odpovede... musím ich nájsť sama... Každý z nás má tých svojich pár prečo.... Mali by sme proti tomu začať bojovať.
