Príbeh

Linda Birtish sa doslova rozdala. Bola to vynikajúca učiteľka, ktorá cítila, že keby mala dosť času, dokázala by vytvoriť umenie a poéziu mimoriadnej hodnoty. Keď mala 28 rokov, začali ju trápiť neznesiteľné bolesti hlavy. Lekári zistili, že má obrovský nádor. Povedali jej , že šanca na prežitie operácie je 2% . A tak sa namiesto okamžitej operácie rozhodli 6 mes. počkať. Linda vedela, že v jej duši žije umenie. Preto počas tých 6 mes. horúčkovito písala a maľovala. Všetku jej poéziu okrem jednej básne publikovali v časopisoch. Všetky jej maľby okrem jednej vystavili a predali najvýznamnejším galériám. Po uplynutí šiestich mesiacov sa uskutočnila operácia. Večer pred operáciou sa rozhodla že sa doslova rozdá. V prípade, že by zomrela, ako napísala do poslednej vôle, všetky dôležité orgány daruje tým, ktorí ich potrebujú viac ako ona. Nanešťastie zomrela. Lindine oči teda putovali do očnej banky a odtiaľ čakateľovi. A mladý, 28 ročný muž sa dostal z dlhej temnoty na svetlo. Tento muž bol nekonečne vďačný a napísal do očnej banky ďakovný list za to , že vôbec existujú. Bol to len druhý ďakovný list, ktorý očná banka dostala, hoci odtiaľ putovalo do rôznych kútov krajiny už viac ako 30 tisíc párov očí!
Okrem toho, ako povedal mladý muž, chcel poďakovať aj rodičom darkyne. Určite to boli báječní ľudia, ak sa ich dieťa rozhodlo darovať svoje oči. Keď zistil ich meno, chce ich navštíviť a kúpil si letenku. Prišiel bez ohlásenia a zazvonil. Keď rozpovedal kto je, pani Birtish ho vrelo objala a povedala: „Mladý muž, ak nemáte kam ísť, ja a môj manžel budeme šťastní, ak strávite víkend s nami.“
Zostal a keď si prezeral Lindinu izbu, zistil, že čítala Platóna. On čítal Platóna v Braillovom písme. Linda čítala Hegela. Aj on čítal Hegela v Braillovom písme. Nasledujúce ráno sa pani British naňho pozrela a povedala: „Viete, som si istá, že som vás už niekde pred tým videla...ale neviem kde“ Ale zrazu si spomenula. Vybehla hore schodmi a vytiahla posledný Lindin obraz. Bol to portrét muža.
Obraz bol navlas podobný mužovi, ktorý dostal Lindine oči.
Potom matka prečítala poslednú Lindinu báseň, ktorú napísala na smrteľnej posteli. Znela takto:

Dve srdcia sa minú v noci plnej tmy,
Zaľúbia sa,
Ale nikdy nestretnú sa pohľadmi.