Aby ste boli v obraze, tak ako jeden z mála civilných ľudí v tejto republike som sa dostala do výcvikových priestorov pre vojakov v Lešti a zažila, no hlavne prežila, štvordňový KEMP 2010.
Potom ako sme si s celým tímom „pocestovali“ medzi čatami, sme sa napriek nitrianskemu pôvodu usídlili v čate Trenčína. Po vybalení všetkého ústrojenstva a prevzatí vojenskej rovnošaty sme sa vystrojili a šup-šup na nástup. Tam nás čakalo úvodné slovo a mohlo sa nacvičovať... V ľavooo bok, vpravooo bok, čelooom vzad, raz-raz-raz-dvaaa-raz. Išlo nám to celkom schopne a túto techniku chôdze sme si rýchlo osvojili... Mne napríklad tento rytmus hral v hlave celý nasledujúci deň.
Okrem skvelého jedla sme zasýtili aj našu túžbu po nových vedomostiach a skúsenostiach. Dva dni sme venovali rôznym stanovištiam a osvojovali si všemožné zručnosti. Mňa osobne najviac zaujal rafting, climbing, obrana so zbraňou z blízka, streľba zo samopalu, paintball, požiarna príprava, chemická príprava, zdravotná príprava, prekážková dráha a topografia... čiže všetko :). Ale bezpochyby najväčšia sranda bola na Jakub climbing trenažéri, kde sme sa s vojakmi poriadne nasmiali :). Najväčší úspech bola porážka namyslených Blavákov a následný postup do semifinále v paintballe.
Čo by to bolo za výlet, keby sa vás na konci nesnažia zabiť, a to dokonca tak, že si za to môžete vlastne sami. Hovorím o 5 kilometrovom brannom preteku, počas ktorého sme museli prekonať rôzne prekážky. Beh v kanadách nie je žiadna sranda, keď berieme do úvahy moju biednu behovú kondičku a to ani nehovorím o bežaní v maske alebo o behu v mokrom a zablatenom šatstve . Moje pľúca boli dokonale scvrknuté na obsah dvoch hrstí vzduchu. Spomaľovala som celý tím, nadávala som, snažila som sa prekonať a bežať, ale nešlo to, už som chcela skončiť, aby som ich nezdržovala... Avšak pri streľbe som si trocha oddýchla a po prekonaní prekážok, vďaka pomoci chalanov, som zvyšok dráhy dolu kopcom zvládla. Síce som kašlala ako starý fajčiar-astmatik a tuberák v jednom, ale mala som to za sebou. V cieli sme vyzerali ako prasce. Blato sme mali všade. A keď vravím všade, tak myslím doslova.
Po cestovaní v Tatre, ktorá bola tiež jedným z naj zážitkov, sme sa dostali do sprchy. Hlavný cieľ – vyzerať čo najskôr ako človek. Bolo nám jedno chalan, či baba, sprchovalo sa všetko naraz. A keď sme boli čistučkí, voňavučkí, napapaní a pobalení, vybrali sme sa na vyhodnotenie a slávnostný pochod. Paintball aj branný pretek vyhralo družstvo „Stavbárov“ z našej čaty. Úprimne môžem vyhlásiť, že si to zaslúžili úplne najviac zo všetkých. Podľa mňa nikto iný nemal na výhru taký nárok ako oni. Boli jednoducho naj vo všetkých smeroch – ako vojaci, ako bojovníci, ako bežci, ako tím, no hlavne ako ľudia.
Prežiť Kemp v Lešti je jeden z tých zážitkov, ktoré sa oplatí v živote absolvovať a práve preto som neskutočne rada, že som mala možnosť.
