Máme suplovanie. Nik nevie, z akého dôvodu sa na hodinu nedostavil Boris...Veď pred hodinou som ho stretla...skoro sme mali zrážku. No, tak tu sedím, v triede plnej znudených študákov, pozorujem okolie ako nezávislý občan. Každý má právo len tak si pozorovať, pokiaľ nenarušuje niekoho súkromia a v mojom prípade to nikto nezbadá...Veď sedím vzadu (všetkým za chrbátom) len tak...
Všetci niečo robia...väčšina bláznov sa učí.... Sú normálni??? Máme voľnú hodinu a oni sa učia... Imponujú mi jedinci, ktorí spia alebo počúvajú hudbu. Relax! To je to, čo v dnešnej dobe potrebujeme. Za stenami triedy sa maturuje...Áno, dnes je deň D, aspoň pre niektorých. Čoskoro to čaká aj obyvateľov tejto "izolovanej" miestnosti, ale ešte je čas...Najskôr musí zmaturovať môj najlepší priateľ, až potom ja...Mám ho strašne rada, keď odíde na výšku, to akoby odišiel kus so mňa. Mám z toho strach. Už teraz sú chvíle, keď sa rozprávame oveľa menej ako voľakedy...Čo ak ho stratím? Hmm..áno, môžete povedať, že mám ešte iných priateľov..vlastne kamarátov (lebo medzitým JE rozdieľ)... Lenže oni nemajú poriadne čas ani sami na seba....
Vráťme sa od citov k triede. Nastal ruch..Žeby bude zvoniť? Nie...ešte 7minút. Profesorka za katedrou ignoruje všetky pohyby a niečo zaujato číta. Práve šomre...zaregistrovala zvuky aj pohyby... Zaslúži Nobelku. Väčšina sa tu zabáva...ktožvie na čom..ajja by som sa chcela, ale nemám dôvod byť veselá...Veď žijeme na to, aby sme zomreli...Čo je na tom veselé? Ráno mi matka vynadala do de***ov...Bola by som zvedavá, koľkým deckám z môjho okolia vravia niečo také, pričom to je skoro najlepšia nadávka. Občas mám chuť skončiť zo životom...Na čo je dobrý? Šľaka-tam.... Možno by si ma konečne niekto všimol.
