Narodíme sa, rastieme, vzdelávame sa, dospievame.... V každom z nás sa počas tohto obdobia formuje hviezda s menom Srdce. Srdce toľkokrát spomínané, vyzdvihované, ospevované, dobré alebo zlé. Po hrôzostrašných dejinách ľudstva, sa dodnes nevedia niektorí ľudia spamätať a nedokážu zo svojho srdca vyhodiť faloš, klamstvo, nenávisť a nahradiť ich oveľa krajšími vlastnosťami akými sú úprimnosť a láska.
Ale kde hľadať korene? Je pravda, že naša povaha sa vytvára na základe vplyvu rodičov a okolia? Ak áno, zamyslite sa so mnou nad citátom od Vitriviusa : „Rodičia majú dať deťom na cestu veľkú výbavu, ktorá by pri stroskotaní lode vyplávala spolu s nimi na hladinu.“ Podľa mňa nie je možné, aby rodičia dokázali ovplyvniť svoje dieťa – samostatne mysliaceho človeka natoľko, aby v sebe nosil dobrú a kvalitnú hviezdu. Človek svoju povahu okresáva sám, pozorovaním okolia a vyberaním si vlastností od iných ľudí. Tým chcem povedať, že jednotlivec svoju povahu vlastne poskladá z malých kúskov pováh rodičov, učiteľov, priateľov, známych... Samozrejme v prvom rade si zachováva svoju identitu a jedinečnosť. Práve tá ovplyvňuje ľudský charakter a delí ľudí na dobrých a zlých.
Takže zostáva len na ľuďoch, či sa rozhodnú byť dobrými, alebo zlými, či budú ich hviezdy svietiť pre všetkých, alebo len na vlastnú úzku cestičku plnú intríg.
