Písmo:
A-
|
A+
Na lavičke sedíš,
vedľa teba priateľ,
tú chvíľku si neceníš,
sťa dobro ďábel.
V okamihu zmizne,
z ničoho nič odíde,
tebe je to divné,
ale.."Šak on príde".
Keď však nechodí
chyby v sebe hľadáš,
smútok ľahko navodí,
holých stien koláž.
Neskoro sa utápaš,
v boľavom srdce žiali,
priateľa už nestrácaš,
on je dávno kdesi v diali.
Vráti sa občas,
na chvľu sa zastaví,
ukáže svoj matný obraz
a opäť ho dav zahalí.
