Poľná poézia

O jednej budíček,
au, bolí ma malíček.
Kanady si zapínam
a bolesťou skuvíňam.
Prišli sem teroristi,
nik nás tu už neistí.
Nechali nás napospas,
rátať do dvesto... a nie raz.
Okolo plno zbraní hučalo,
pod kolenami chrupčalo.
Môj najväčší strach
nebol veru síri pach.
Kliky sa mi robiť nechcelo,
tak som aj spievala veselo.
Potom sme zas všetci spali,
a tu zrazu Ďuri velí:

"Šesť hodín - je čas vstávať!"
Ideme sa v blate mágať.
Topografia aj čln,
nepomôže ani spln.
Chemická aj zdravotná,
nie sme žiadne polená.
Potom večera - two in one
a na omši Svätý Pán.
Tvrdý deň sme prežili,
svoje sily skúsili.
Na zajtra sa tešíme,
snäď sa v zdraví vrátime.