Keď máte osemnásť rokov, svet je zrazu iný... aspoň pre mňa bol. Ostatní si môžu hovoriť, čo chcú, môj život sa po osemnástke zmenil. Nešlo o to, že môžem oficiálne piť a fajčiť, ani o to, že môžem byť trestaná v plnej miere. Zmenil sa postoj ľudí v mojom okolí, najmä mojich rodičov. Zrazu som mohla chodiť von s priateľmi kam som chcela, a môj príchod domov tiež nebol nijak obmedzovaný, len som sa musela ozvať. Postupom času som začala brať na plecia viac a viac zodpovednosti za svoje činy, a občas sa pozastavím ako bolo všetko kedysi bezstarostné. Teraz, keď ti pomalým krokom ťahá na dvadsiatku, z každej strany počujem iba slová „Je to rozhodnutie na celý život“... Áno, uvedomujem si, že výber vysokej školy nie je len tak med lízať. Uvedomujem si, že po maturite sa vydávam vlastnou cestou za svojimi snami a túžbami, ktoré mi nikto len tak bez mojej snahy a driny nesplní. Výber vysokej školy je dôležitý, avšak nielen práca robí život životom... Medzi ľudské hodnoty by mali predovšetkým na prvé priečky patriť dámy – Rodina, Láska a Priateľstvo.
Poznám množstvo ľudí, ktorí nadávajú na svoju rodinu, a oproti tomu len minimum, ktorí ju priam živelne obraňujú. V prvom prípade by sme si mali uvedomiť, že naša rodina je to hlavné miesto, kde sa môžeme vždy vrátiť, kde nám pomôžu s ťarchou života. Práve ona bude možno pri nás stáť v starobe pri smrteľnej posteli a jedinej jej budem chýbať. Rodina si jednoducho zaslúži ľudskú pozornosť, či nie?
Ako raz Henry Miller povedal : „Láska je čosi osobné a neohraničené, čo sa zmocňuje celého človeka a oslobodzuje od sebectva.“ Preto by mal byť každý človek naplnený láskou, nielen tou mileneckou, ale aj láskou k bratovi, matke, sestre, otcovi, starým rodičom, priateľom, láskou k svojmu psovi... Veď čo by bolo krajšie ako svet bez sebectva? Koľko málo stačí k tomu, aby bol človek šťastný, aby sa cítil potrebným... Stačilo by len keby si prejavujeme viac lásky... Keby zastúpila tiež jedno z prvých troch miest nášho rebríčka.
Moje prvé miesto obsadilo priateľstvo... Som toho názoru, že rodina sú ľudia, ktorí ma majú radi napriek tomu aká som, pretože som jednoducho ich. A priatelia... to sú ľudia ktorí ma majú radi práve preto aká som a to je pre mňa najhodnotnejšia vec na svete - Mať úprimného priateľa, ktorý ma má rád preto aká som. Práve preto si neviem predstaviť svoju budúcnosť bez priateľov.... čo by to bolo za život bez chápavého vypočutia, pohľadu, objatia, či priateľskej rady... To by pre mňa nebol život. Nemať priateľov je pre mňa príliš bolestivé.
Život sa skladá z množstva ťažkých bojov. Práve naše hodnoty, viera a nádej nám pomáhajú ich zdolať. Tie správne životné hodnoty umožňujú plnohodnotný priebeh nášho bytia na tejto Zemi. Preto si teraz múdro zvážte svoj rebríček, lebo ako Thálius vraví : "Život sa podobá knihe. Blázon v nej listuje letmo, zatiaľ čo múdry pri čítaní premýšľa, pretože vie, že čítať môže iba raz."
