Keď som prišla do telocvične, ma priam ohromila výzdoba a celkovo nápad s duchmi. Po skvelom úvodnom slove som ,nielen ja, očakávala zaujímavý program... nedočkala som sa.
Každé imatrikulácie vo mne vyvolávajú spomienku na deň tých našich. Tohtoročné vo mne okrem nostalgie vyvolali vďaku voči našim krstným rodičom, ktorí s nami súcitili a nepripravili žiadne dehonestujúce úlohy. Neviem ako inak nazvať natieranie brucha medom alebo tresknutie šľahačky do tváre, že som čakala kedy si aj oktáva pôjde vypýtať vreckovky na utretie. Možno sa niektorí bavili, ale potom je vážne na zamyslenie akí ľudia z nich vyrastú. Čiže úprimne, ja som sa len súcitila s prvákmi a vrcholne sa nudila. Avšak nechcem len kritizovať. Druháci mali určite množstvo práce s prípravami, diplomi bolo originálne, ozvučenie bolo fajn, vedela som, čo vpredu sa deje, tiež sa mi páčil nápad s uložením lavičiek. Diskotéka by sa rozbehla skôr, keby sa hrali známejšie a neremixované pesničky, ale bola super.... Viac emócii o tomto večeri som v sebe nenašla...
