Takto vyzeralo moje včerajšie ráno... a to nehovorím ako som sa tešila niekoľko týždňov vopred. Tešila na imatrikulačky, a s nimi súvisiacu školskú diskotéku. Veď viete... občas taká zábava dobre padne, nie v kuse sa len učiť.
Takže sme sa všetci tešili. Program mal začať o 16:00. Poniektorí nedočkavci (ja medzi nimi) sme prišli o 20 minút skôr. Dobrý dojem znásobila aj pekná balónová výzdoba, lenže už pri prvej úlohe začalo moje nadšenie klesať. Nakoľko v našej telocvični je zlá akustika, nebolo "moderátorom" nič rozumieť... Vlastne som nevedela ani kedy program začal, o definícii úloh ani nehovorím. Tak som tam sedela, pozerala a tipovala čo to asi tí prváci chudáci robia a popritom sme sa rozprávali so spolužiakmi. Zistila som, že v našej škole je úplne (hmm) zaujímavý systém... My sme robili imatrikulačky minulý rok a triedna prvákov nás na ďalší deň napomenula, že jej žiačka chúďa mala mokré vlasy... Pričom jej žiaci bez problémov natreli dvom babám tvár medom následne posypali múkou, alebo vrazili do tváre šľahačku pomiešanú ktovie s čím.... My by sme si toto na našich imatrikulačkách nedovolili ...
Po skončení tohto programu nasledoval tanec, ktorí nacvičili prváci za doprovodu jednej druháčky. Práve tento tanec považujem za (asi jedinú) dobrú vec na celom večeri. A potom prišla diskotéka, ktorá sa začala skvele, bavili sme sa, tancovali, spievali... Zatiaľ každá takáto disko trvala do 21:00, ale prečo dodržiavať tradície? Veď, skončime počas najväčšej zábavy, nie nadarmo sa hovorí, ´V najlepšom treba prestať´... A tak sme o pol 8 hromadne vypochodovali z telocvične do chladnej noci, netušiac prečo, alebo "vďaka" komu.(„Sranda“ na tom celom je, že .... táto časť článku bola vymazaná z osobných dôvodov)
Záver? Nikdy sa neoplatí na niečo tešiť, alebo v niečo dúfať... aj tak to nevyjde .....
