Po dlhom pripravovaní a namáhavej práci nastal deň „D“ – obhajoba SOČ. Ráno som sa dostala na aute dopravila pre Obchodnú akadémiu a trasúc sa v zime čakala na kolegynku Luciu. Prihovoril sa mi šarmantný mladík a okolo ich prešlo neúrekom. Počúvala som cudzie rozhovory, kto sa ako pripravoval.
Prišla Lucia, super! Odkrivkám si to do budovy, kde sa zaregistrujeme. Miestnosť je plná ctižiadostivých ľudí, v ovzduší sa dá krájať napätie, ale i odhodlanie vyhrať. Ja ako „Star“ dostanem stoličku a donesú mi papiere na podpis. Veď čo by som sa ja namáhala =D.
Po slávnostnom otvorení sme sa ubrali do určených tried. Mali sme šťastie.... obhajoba prebiehala hneď na prízemí, takže som nemusela barlovať do výšin. V našom odbore č.17 – Pedagogika, psychológia, sociológia, bolo 11 nádejných výhercov vrátane nás. Atmosféra bola perfektná, aspoň pre mňa, lebo som nemala stres kvôli obhajobe. Verila som, že Lucka to zvládne a keby nie, tak by sa nič strašné nestalo. Predsedkyne boli príjemné a usmievavé a súperky milé a sympatické. Tak sme sa pustili do toho.
Ako prvú prácu sme si vypočuli dievčinu, ktorá má 2 súrodencov autistov. Priblížila nám čo je to Autizmus a objasnila pojem arteterapia. Ďalšiu tému prezentovala mierne telesne postihnutá dievčina. Mala skvelý prejav, v ktorom obhajovala Integráciu telesne postihnutých detí v školách. Ďalšou, a podľa mňa úplne najlepšou prácou bola Problematika suicidity, ktorú prezentovala Nina, tretiačka z jedného z nitrianskych gymnázií. Toto dievča má charizmu, ale tak veľkú. Na prvý pohľad mi bola sympatická! Neskôr, cez obed, sme sedeli spolu pri stole, kecali a nakoniec som neodolala a vypýtala si na ňu číslo. Tiež som sa dozvedela, že mohla byť mojou spolužiačkou, lebo pri výbere zvažovala aj náš gympel.
Ako štvrtá práca bol Manažment ľudských zdrojov. Musím sa priznať nemám páru o čom to bolo. Nie, že by som nepočúvala, ale akosi mi ušla pointa. Byť iný ako ostatní chcela byť jedna študentka so svojou prácou o novozámockej organizácii Úsmev n.o., ktorá sa venuje telesne postihnutým. Šikovná a aktívna študentka zorganizovala zbierky pre tieto deti a úspešne spolupracuje s organizáciou. Klobúk dolu.
Práca Interrupcia- právo na život bola zaujímavá, ale podľa komisie v mnohých bodoch nepravdivá, s nespoľahlivým zdrojom. O Neverbálnej komunikácii prednášala autorka s nasadením, bez nervozity. Hovorila o vplyve zovňajšku, mimiky a gest na ľudí.
Na Rodičovské povinnosti sa pozrela ďalšia študentka. Tak isto ako manažment, táto i nasledujúca práca – Hodnotová orientácia žiakov staršieho školského veku v dedinskom a mestskom prostredí – mi nič nedali a nič nevzali. Proste ma nezaujali. Naopak téma Záškoláctvo bola zaujímavá, síce ako jediná bez prezentácie, ale podopretá skutočnými javmi v triede autoriek. Nasledovala naša práca. Ako zohratý tím sme odprezentovali našu prácu o Prostitúcii – Sex-work, zodpovedali na zvedavé otázky a s uspokojením sadli na svoje miesto..... teda hovorím aspoň za seba, ale verím, že aj Lucia. (Bola si skvelá ;-) )
Posledná práca bola o Metamorfózach levickej Kalvárie. Po vypočutí sme dostali lístočky na obed a utekali jesť, zvedavé ako to všetko dopadne. Keď sme napchali do seba koľko sme vládali z toho skvelého rezňa vybrali sme sa späť. Po chvíľkach napätia sme sa dozvedeli, že sme nevyhrali =( ... dokonca ani naši (moji) favoriti, ktorí boli fakt super. Porota nám poďakovala, že sme sa zúčastnili, že sme práci venovali čas a nervy, povzbudili nás do ďalšej činnosti a s úsmevom ohlásili, že všetci neocenení sú na 4. mieste. Tak čo si viac priať aspoň budú na večeru zemiakové placky.
