Ako už viete, mám zlomenú nohu. Dnes som KONEČNE šla do školy. Doma to už bolo na zbláznenie. Avšak trošku mi zostalo ľúto, keď som si na nástenke prečítala, že moja + iné triedy idú na koncert, pretože som vedela, že sa tam nedostanem. Kino je ďaleko a odviezť ma nemal kto. A tak som sa zmierila s tým, že si posedím v škole.
V tom však nastal skvelý moment, lebo P.P. HEGEDÜŠOVÁ sa ponúkla, že ma odvezie. Veľmi som sa potešila a doskackala k jej autu.
Predstavenie bolo skvelé (a skvelé je slabé slovo). Pre mnohých to určite bola len zámienka uliať sa, brali to ako niečo trápne, ošúchané, proste blablabla.
Aby som vám vlastne priblížila o čom to tu trepem. Tak my sme boli na Protidrogovom koncerte Slepá ulica, ktorý zorganizovali 2 členovia skupiny AYA -na gitare hral Mário Tománek a nás oslovoval Boris Lettrich . Nebolo to tak doslova protidrogové... typu „Heroín nono!“...nie. Viac sa hovorilo a drogách každodenných, čiže alkohol a cigarety. Kto ma pozná, by mal vedieť, že so všetkým čo tam bolo povedané doslova súhlasím a taktiež tí čo ma nepoznajú, si ma podľa toho môžu aspoň predstaviť.
Vrátim sa k pointe... Možno tí, ktorých sa to priamo týkalo, rady odignorovali a naďalej budú žiť podľa seba (alebo podľa svojich „dokonalých“ idolov), ale myslím, že tento koncert pomohol aj ľuďom ako som ja. Utvrdil ich v tom, že čo robia, resp. nerobia, je dobré a mali by v tom pokračovať, napriek reakciám okolia.
Označila by som tento koncert ako príjemným otváračom očí, hladičom duší a napĺňačom sŕdc. Z 10 bodov by som mu dala 11. Tým chcem len povedať...ak budete mať možnosť, zúčastnite sa!
