
Úryvok z básne Rudolfa Čižmárika vám asi napovedal, o čom bude tento článok.
Pred troma dňami od nás navždy odišlo mladé dievča, ktoré malo život pred sebou. Nepoznali sme sa... vlastne len tak z videnia... napriek tomu, že ma s ňou vlastne nič nespájalo, je mi to ľúto. Posledné dni som preplakala kvôi jej smrti. Najviac ma bolí myšlienka na jej rodinu, blízkych, priateľov....
Práve som prišla z pohrebu... Krátka omša, dlhý pochod na cintorín, skľučujúci pohľad na rodičov, na truhlu.... Počasie bolo nádherné. Slnko jemne hladilo truhlu a dávalo Zbohom. Vtáčiky radostne spievali, neuvedomujúc si utrpenie ľudí pod sebou...na zemi.
Rozlúčka spolužiakov a následne plač. Plač obrovský, bolestivý, plný smútku. Jeho ozveny doznievali v srdci a trhali ho na kúsky. Slzy sa kotúľali po mnohých tvárach a padali na zem...
A tak zostane Daniela navždy mladá a vždy bude mať miesto v srdciach ľudí, čo tu ostali....
Let us die young or let us live forever...
Viac info: http://www.pluska.sk/slovensko/2009/04/vrable-vodic-zabil-svoje-kamaratky.html
http://tahak.gymvrable.sk/index.php?clanek=24