Teória o Jin a Jang je základom filozofie Ďalekého východu. Jin pôvodne znamená tmavú, zatienenú stranu hory a jang znamená tú osvetlenú časť hory. Hora stvárňuje existenciu ako takú, okolo ktorej sú jin a jang v neustálom vzájomnom pôsobení. Toto staroveké učenie objasňuje základné princípy a mechanizmy chodu celého sveta. Podľa tohto je svet stvorený z čchi, t.j. energie. Táto energia sa skladá z dvoch protikladných, ale napriek tomu v sebe obsiahnutých zložiek: Jin a Jang. Vlastnosti Jin a Jang a zákonitostí ich vzájomných vzťahov preto predurčujú správanie sa javov a vecí, a teda aj podstatu zdravia a choroby. Napätie medzi nimi je hybným momentom celého tohto diania. Z tohto vyplýva, že Jin má úplne iné vlastnosti ako Jang, ale pritom nie je možné ich od seba oddeliť, lebo v každom z nich je obsiahnutý zárodok toho druhého.
Okrem iného tento pojem zobrazuje aj vzájomné dopĺňanie ženy a muža...
Žena- jemná, citlivá, zakladajúca na láske, pohode, bezpečí domova a blízkosti muža.
Muž- naopak silný samostatný jedinec túžiaci po dobrodružstve, možno nebezpečenstve.
Avšak popri týchto hlavných charakterových črtách sa objavujú ženské vlastnosti u mužov a naopak. Tak isto ako to zobrazuje známy obrázok Jin-Jang. Je predsa zreteľné, že žena a muž sú svojím telesným zovňajškom úplne odlišní. Už stavba tela ženy je viditeľne krehkejšia a nie je prispôsobená na takú fyzickú záťaž ako telo muža. To mnoho napovedá a jasne je pridelená i samotná úloha materstva, ktorá sa jednoducho zameniť nedá. Aj to nám dokazuje, že každý z nás má inú úlohu, ktorá sa však vzájomne dopĺňa a posilňuje v spojení s úlohou toho druhého.
