Keď je človek zaľúbený, spraví hocičo... to mám overené. Ak má človek dostatočne rád, obetuje aj seba.... Nevadí mu, že má v peňaženke prievan, šporiteľničke prázdno a na stole len výpoveď, kvôli hospodárskej kríze.
Na svete sú aj horšie veci ako nemať prácu, tak prosím neplačte. Nájdete si novú, prinajhoršom pôjdete do Kambodže kosiť lekvár a zbierať piškóty.
Pozrite sa do vnútra, do duše, hlboko.... Čo vidíte? Mala by tam byť láska a potreba lásky, nie práce...nie sme predsa workoholici. Kto nemá lásku, akoby nežil.... akoby ležal horeznačky a nechal po sebe šliapať. Ja nedbám.... robte ako myslíte, ale potom za mnou nechoďte s plačom, už nikdy.
Buďte trocha infantilný, dajte životu šmrnc, jedzte napolitánky a šúľance. Buďte bielymi vranami v čiernom svete, ktoré mu dodávajú jas. Nežiaľte za prácou nájde si vás iná, ak nie nájdete ju vy... len tak, pohodenú na ceste, ceste života.
Obujte si staré tenisky a choďte sa čavargovať po okolí, ako za mladi. Neseďte doma, nenariekajte nad krízou, nepočítajte každý centík. ŽITE! Veď život nie je len práca. Naučte sa užívať si voľno, doprajte si oddych, zregenerujte sa a po čase sa pustite do hľadania práce. Všetko bude dobré. Verte mi. Nepozerajte sa hneď len na negatíva.... nebuďte ako ja ;-)
