Môžete sa pozrieť na hocičo... nikdy to neuvidíte tak ako človek,ktorý sedí vedľa vás. Je to uhľom pohľadu ale aj tým ako na vás daná vec vplýva.Najlepšie je to opísať na ľuďoch... vy poznáte niekoho, vyrastali ste s ním poznáte ho ako vlastnú dlaň. Zoznámite ho s vašim druhým priateľom, a ten vám (keď je úprimný) povie, že tohto človeka "nemusí".Keď sa obáva vašej reakcie a straty tak sa môže začať vyhovárať, aby sa nemusel stretnúť s vašim kamošom, alebo je tu možnosť že vás má tak rád , že prítomnosť (pre neho) neznesitelného človeka akceptuje.
Poznám pár takýchto prípadov z môjho okolia... No asi najnepríjemnejšie je to pre toho, o koho sa jedná... kým sa to nedozvie tak "je to v poriadku" ale keď sa to dozvie tak sa len trápi... ale aj to záleží od povahy...
Čo tak sa snažiť nájsť na každom niečo dobré? Potom by bol svet možno o maličký kúsok lepší....
