Hádžem veci do tašky v domnení, že nič nezabudnem a s vidinou skvelých zážitkov. Zaspávam len s ťažkosťami a v pondelok ráno som hore už o piatej. S námahou odnesiem svoju tašku k starkej, naraňajkujem sa, dostanem 5€ poďakujem a ťahám tašku naproti Jankovi a potom spolu smer škola.
Postupne sa zbierame, aj spáči prišli skôr ako inokedy. Prichádza autobus so sympatickým a dokonca vtipným šoférom, naládujeme tašky do kufra a Hor sa Vincov les! Cesta trvala niečo cez hodinku. Vybalili sme sa a omrkli okolie. V bazénoch bola príjemná voda, aj keď bolo pod mrakom. Hneď sme to využili, niektorí na plávanie, iní na bláznenie.
Samozrejme sme dni netrávili len kúpaním. Nechýbali typické hodiny branného výcviku, šport, branný pretek, písanie básne, opekačky, karneval, súťaže, volejbalový turnaj ...
Neuveriteľné a skvelé zážitky, utužovanie kolektívu, jednotlivých priateľstiev a zjednodušovanie vzťahu študenti – profesori.
Pár okamihov z výletu možno nebolo dokonalých, ale taký je život. A život treba žiť naplno.... a myslím si, že uplynulý týždeň som naplno žila!
P.S.: Písala by som to obsiahlejšie.. dokázala by som rozpísať každý okamih... ale po prvé by som tak napísala nekonečný článok a po druhé som toho názoru, že niektoré veci by mali zostať len v mojom denníku =)
