Predsavzatia ako schudnem, budem chodiť pravidelne do kostola, či „začnem sa učiť“ sú síce pekné... ale priznajme si, kto z nás ich naozaj splnil. V mojom živote chcem zmenu, chcem byť lepšia, krajšia a ....
V súčasnosti sa všetci hrnú za svojimi ideálmi. Ja sa chcem občas pozastaviť, zastaviť čas a vychutnávať momenty, so sekundových spraviť hodinové, pamätať si láskavé slová viac ako deň a zabudnúť na zlé skôr ako za rok... Chodiť von s priateľmi, tak často ako sa len bude dať...Chcem, aby sa oni len tak zjavili v mojich dverách ... Objímať ľudí, ktorých ľúbim, lebo zajtra tu jeden z nás už byť nemusí ... Chcem si zafixovať tváre, ktoré už nikdy neuvidím... Chcem tie najkrajšie spomienky zamknúť do škatuľky a otvoriť ju, keď budem smutná a ony mi vyčaria úsmev... Chcem si vychutnávať chute, vône, zvuky... Chcem sa pozerať na všetko optimisticky... Chcem sa usmievať na priateľov, na ľudí, ktorí ma majú radi, ale aj na tých, ktorí ma radi nemajú a neznášajú ma.
Nechcem, aby ma všetci ľudia mali radi, pretože ako jeden citát vraví : „Keď ma jedného dňa prestanú ohovárať, bude to podľa všetkého značiť, že som mŕtva. Preto si ma berte do huby, kde len chcete, koľko len chcete, je to lepšie ako byť mŕtva zaživa. Preklínajte ma, neprajte mi, záviďte mi, neznášajte ma, prosím Vás o to! Vaša slaboduchosť mi dodáva síl a ženie ma vpred...“
To chcem.... vynaložím sily.... Dokážem? ...
