Neviem ako vy, ale ja milujem chladné, slnečné a najmä veterné dni. Či už sú obohatené o farebné lístie, alebo nie, stále vo mne evokujú jeseň.
Práve dnes bol taký deň. Príjemne chladno, vietor mi šľahal tvár a blato okolo len tak lietalo spod nôh mojich dvoch juncov. Ak neviete, čo sú junci, nevadí. Ja tak občas volám mojich dvoch krásnych nemeckých ovčiakov, ktorých mám najradšej na svete. No a tak sme si spolu vykračovali po oziminovom poli a užívali si okamih slobody.
Už dlhší čas som si potrebovala prevetrať hlavu a keď sa ponúkla príležitosť, prijala som ju s otvoreným náručím. Moje pocity k Vianociam boli dosť čudné... chcela som ich zrušiť... Vôbec nemám náladu na tie ceremónie.. Ktožvie prečo ma tento rok chytil takýto postoj. Ale veď ani to počasie nie je vianočné... Tento rok vážne Vianoce nemusím... Radšej nech je 6 mesačná jeseň...
